dotazník 2018-11-13T14:10:46+00:00

Čo je cieľom tohto dotazníka?
Priblížiť stredoškolským študentom to, ako manželia prežívajú svoj vzťah, s čím sa pasujú a čo sa doteraz naučili.
Výpovede a postrehy z dotazníka by mali viesť študentov k hlbšiemu porozumeniu manželstvu so všetkými jeho radosťami a strasťami.

Kto sa pýtal otázky?
Na príprave tohto dotazníka sa podieľala mládež sama a väčšinu otázok kládli študenti.

Akou formou bol dotazník distribuovaný?
Dotazník sme šírili prostredníctvom google formulára, ktorý mohli oslovení ľudia anonymne vyplniť
v priebehu januára až apríla 2018.

Koľko ľudí odpovedalo?
196

1. časť : O Tvojom manželstve

Kto odpovedal na dotazník?

Ako dlho ste spolu?

Aký si mal/a dojem z tvojho partnera/ky pri prvom stretnutí?

Ako sa cítiš v tvojom manželstve?

Za ake dlhé obdobie od začiatku vášho vzťahu nastal moment kedy si bol/a presvedčený/á o tom, že chceš s tým druhým stráviť zvyšok života?

Spomínaš si na niečo ako „zázračná zhoda okolností“, alebo „znamenie zhora“, že máte byť spolu?

(Uvádzame len výber odpovedí. Odpovede, ktoré sa opakovali v miernych obmenách, alebo kde by mohla byť odhalená identita neuvádzame)

  • Láska na prvý pohľad (odpovedali rovnako 4 ľudia)
  • Dieťa na ceste, alebo už existujúce spoločné dieťa  (odpovedali rovnako 4 ľudia)
  • Jasný pocit. Vnútorný pocit, presvedčenie, hlas v srdci (takto, alebo veľmi podobne odpovedal 8 ľudí)
  • Vedela som nejako nadzmyslovo, ze s nim stravim zvysok zivota, vtedy som to ale nehodnotila a nepovazovala za uplny fakt
  • Bola to intuícia. Jednoducho som prestala uvažovať o tom, že by som hľadala ešte niekoho iného.
  • Čím sme sa poznali viac, zisťovali sme, že máme veľa spoločných životných hodnôt, najmä tie najdôležitejšie
  • Už mali začať kvitnúť kvety a nasnežilo. A sneh vydržal celý týždeň. Chcel som, aby nasnežilo ako znamenie, že máme byť spolu. A Boh to spravil.
  • Vela veci sa tesne pred tym tak zmenilo ze ked sme sa ten den stretli a dali dohromady tak som pochopil ze nam to bolo dane zhora…
  • Snívalo sa omi o ňom, že spolu chodíme a máme sa radi (to som o neho ešte namala záujem)
  • Po zoznameni na skole nahodne stretnutie v kostole. A potom po rozchode modlitba za buduceho manzela a opatovne stretnutie a znovuobjavenie spolocnej cesty
  • Keď som zistila, že má o mňa záujem, začala som sa za to modliť. Keď ma oslovil, povedala som mu, že teraz mu nepoviem ani áno áno nie. Že potrebujem čas. V jeden deň som už vedela, že je to on, tak som mu to povedala pri najbližšom stretnutí.
  • Veľmi jednoduchá Božia odpoveď: „Toto bude Tvoj manžel!“ 🙂
  • Po troch dňoch od nášho stretnutia sme išli spolu do kníhkupectva a cestou tam ma chytil nenápadne za ruku a keď som sa na neho pozrela mala som pocit, že „toto je môj muž“. Nasledovalo ešte veľa peripetií kým sa ním stal ale ten pocit tam bol a bol veľmi silný.
  • Nebolo to znamenie. Bol to pocit, aký človek pocíti v momente, keď pochopí, že sa má o koho oprieť a že ho má rád a že tento človek nie len manželom, ale zároveň aj priateľom. A podržal a podporil ma, keď som to potrebovala.
  • Na zhody okolností neverím. Neverím v osud, odmietam fatalizmus. Ale verím v Boží plán a Božiu prozreteľnosť, ktorá je dokázateľná v mnohých životoch. Na prijímačkách na VŠ som videl ako niekto pri vstupe do auly niečo rozdáva. Nikdy som na takéto „rozdávačky“ nereflektoval, ale vtedy som „to“ jednoducho chcel. Keď som zistil, že to bol reklamný leták, zhužval som ho a hodil do bundy do vrecka. Na VŠ ma nevzali. Niekedy cez letné prázdniny, mi mama prala bundu a ešte predtým mi skontrolovala vrecká. Našla leták, ktorý bol reklamou na jednoročné pomaturitné štúdium anglického jazyka. Školné bolo veľmi vysoké, tak sa ma spýtala či by som chcel toto školné ako darček k 18. narodeninám. Ja som chcel. Moja manželka bola vynikajúca študentka, no ani ju nevzali na VŠ. Jej spolužiačka zo strednej školy našla inzerát o tom istom štúdiu, ale nechcela ísť do cudzieho mesta sama, a tak prehovorila manželku, aby šli spolu. Ako študenti sme bývali na 3 či 4 rôznych internátoch. Ten môj bol príšerný, do pár dní som si našiel perfektný privát. Ráno cez telefón všetko dohodnuté, podvečer keď som sa osobne dostavil, mi domáca povedala, že už vzala niekoho iného. Reval som ako malé decko. Za pár dní som sa na tom odpornom internáte zoznámil s budúcou manželkou! O rok ma vzali na VŠ na vchod, budúcu manželku na VŠ na západ Slovenska. Odmietol som sa s ňou rozísť, o rok už študovala na tej istej VŠ ako ja. A takýchto životných skúseností sme prežili neúrekom. Akurát vtedy, keď sme ich prežívali nemali sme otvorenú myseľ, a preto sme si Boží plán neuvedomovali.
  • Nebolo to znamenie, ale keď som zbadala svojho „manžela“, tak som sľúbila Nášmu Pánovi, že ak mi ho dá za manžela, tak s ním zostanem až do smrti.
  • Boli sme ešte len priatelia a v určitom okamžiku som si uvedomila, že sa vezmeme a budeme spolu žiť.
  • Veľa krát som sa o tom presvedčila. No, momentálne to neviem konkrétne opísať. Žiadny nadprirodzený úkaz to nebol, ak sa nepočíta láska, ktorá prichádza z neba. 🙂
  • Náš sa vymykal všetkým normám a širšie okolie malo čo robiť, aby to vstrebalo a ani my by sme do vzťahu nešli nebyť pár postrčení od Boha. Bol je citát zo Svätého Písma a potom také „náhodné“ veci, ako že som z ničoho nič začala používať jeho prezývku o ktorej som vôbec nevedela a ktorou ho volali len najbližší.
  • Stretli sme sa na moste, z dialky sme sa na seba usmievali. Zastavili sme sa, isli sme spolu na kavu a teraz mame krasne dve male deticky….
  • Citanie pocas svatej omse, ktore hovorilo, ze co hladas mas priamo pred sebou a pochopil som ze sa to tykalo aj mojej situacie a konkretneho dievcata, ktore sa mi pacilo a tak som ju kratko potom oslovil a pozval na rande.
  • Bol to zlvastny vnutorny pocit ktory mi hovoril ze tento clovek je moje druhe kridlo a s nim budem moct v zivote lietat. Tak ako ma v 1 rok nasho vztahu dokazal urobit stastnou tak isto som niekedy pocitila pri jeho spravani aj neskutocny smutok. Prave v tych tazsich chvilach som intenzivne citila ze mame byt spolu a nieco si vzajomne odovzdat nieco sa od seba naucit. A je to tak za 15 rokov spolocneho zivota sme sa jeden od druheho ale aj spolocne vela naucili a svoj vztah neustale budujeme a upevnujeme.
  • S mužom sme spolu chodili v 18tich a pár mesiacov a potom o 9 rokov neskôr sme sa znovu stretli a dali dohromady. V 18tich som raz u nás v záhrade mala víziu, že Boh drží mňa aj muža vo svojej ruke. Už sme vtedy spolu nechodili a ja som neurobila nič, aby sme sa dali znovu dokopy. Potom po 9 rokoch som mala intenzívne pocity, že ma muž fyzicky aj ľudsky priťahoval, najprv som s nimi bojovala. O tom, že s ním chcem prežiť život, hoci jeho mama je psychicky chorá a trochu nám to komplikuje život som sa uistila v ťažkých chvíľach pri modlitbe.
  • S manželom som sa zoznámila na platenej zoznamke Partner na úrovni. Predtým som bola 10 rokov rozvedená a nestretla som toho správneho. Hneď po registrácii sa mi ozval „môj manžel“ a na prvom stretnutí som cítila, že je ten pravý.
  • Ja som sa chystala do klastora.Spoznala som ho pocas pripravy na to. Po mojom vstupe do klastora prisiel po 5 dnoch a popytal ma o ruku. Vedela som, ze mam povedat ano 🙂
  • Modlila som sa, aby mi Panbozko poslal nejakeho muza na vaznu znamost a o 2 dni som ho stretla na dost nepravdepodobnom mieste, kde sa on ocitol uplnou nahodou a ani vo sne by mi nenapadlo, ze toto bude moj buduci muz no a stalo sa.
  • Prišiel v čase môjho veľmi bolestivého rozchodu a od prvého momentu sme mysleli rovnako, dopĺňali sa nám predstavy o vzťahu, živote…
  • Stretnutie očí v preplnenom kostole na polnočnej v roku 1969 (ONA pod chórusom a ja idúc na prijímanie pod kazateľnicou)
  • Boli sme kamaratmi dlhe roky a planovali sme stretnutie v zahranici, s viacerymi kamaratmi, v case ked sme mali vztahy, avsak medzitym sme sa stihli rozist s nasimi byvalymi partnermi. Boli tam dva pary a my dvaja, akosi sme mali vela casu na rozpravanie a prebehla iskra, po dlhorocnom kamaratstve, avsak nechceli sme si to velmi pripustit, chapete, dlhorocni kamarati…. Ale nahoda bola to, ze sme sa stretli v case ked sme nemali partnerov, ze to vyslo prave na to stretnutie, ze sme boli nejaky ten cas sami…lebo sme to planovali v case ked sme mali obaja stalych partnerov.
  • Prestal piť
  • Pri jeho úraze som si uvedomila, že bez tohto človeka by som nedokázala žiť. (PS: Pritom ten úraz nebol taký vážny.)
  • Za svoju budúcu manželku som sa asi od 15 rokov modlil, od prvého nášho stretnutia som cítil, že ona je asi tá pravá, čo sa mi neskôr potvrdilo.
  • Rovnake myslienky v rovnaku chvilu…
  • Bolo to stretnutie pohľadov a „premeranie si ma od hlavy po päty, pričom vo mne nastal pocit, že mi je poslaný zhora“ po rokoch, keď sme debatovali o tom, kedy nastal ten pocit definitívneho rozhodnutie sme si obidvaja pripomenuli túto chvíľu.
  • Spievala folklór na jednej oslave a niečo ma oslovilo, toto bude moja žena
  • Tie povestné „motýliky v bruchu“ 🙂
  • Na stretnuti asi po 2 rokoch co sme sa nevideli mi povedal, ze budeme mat pekne deti (po 15r kamaratstve, kedy mal kazdy ineho partnera len sme spolu sli na koncert a padla tato veta) (mame 2 deti)
  • Pri prvom stretnutí si manžel povedal „toto bude moja manželka“. A aj tak sa stalo. Žiaľ, po rokoch sa nechal presvedčiť inými, že to bol omyl.
  • Bola to modlitba. Veľa som sa za budúceho manžela modlila a raz počas tejto modlitby sme na seba po dlhom čase narazili. Odvtedy sme spolu.
  • Bolo toho viac- ale hlavné- Manžel sa modlil v kaplnke a prosil Boha, či má riešiť vzťah so mnou. Mňa medzi tým pozval iný chlapec na ples, tak som sa išla poďakovať do kaplnky a sadla som si vedľa môjho terajšieho manžela, čo bolo pre neho odpoveďou a začal ma potom intenzívne baliť. Boli sme sami dvaja v kaplnke vtedy. To, že som odbehla do kaplnky, bola naozaj „náhoda“, nemala som to vo zvyku. Ale nespoliehali sme sa na znamenia. Spoznávali sme sa a manželstvo bolo naše rozhodnutie nezávisle od znamení.
  • Ešte predtým ako sme sa spoznali, som sa veľmi dlho modlila za priateľa…ale takého, s ktorým by som už išla do manželstva. a počula som, naozaj realne som počula: Neboj sa, (názov dediny, kam sme mali ísť so stretkom v lete na tábor) to vyrieši. Nechápala som, čo sa deje, nešli tam žiadni chlapci, ktorých by som už predtým nepoznala….ale….jeden z nich bol ITckar…a na tábore počítač nebol…a zrazu sme sa skutočne spoznali 😀 a dali sa dokopy…a odvtedy sme spolu
  • Ak sa mi aj nejaky chlapec dovtedy pacil, tak vzdy, ked som si predstavila, ze by sa ma dotykal bolo ok – ale ked som uvidela jeho ruky, tak uz som to v skutocnosti nechcela … a moj manzel teda nebol fyzicky podla mojich snov, ale jeho ruky sa ma dotykat mohli … zvlastne je, ze toto zafungovalo aj neskor 🙂
  • Ona ma nechcela potvorka no Boh povedal bude tvoja tak som nedbal na jej slová a veril som radšej Bohu. Trvalo to osem mesiacov no nakoniec to vzdala a začali sme spolu oficiálne chodiť.
  • Nedokazali sme sa ani po 100krat rozist
  • Pocit, ze sa mozem zdoverit.
  • Prezili sme nehodu na motorke a vtedy som mala pocit, ze sme dostali druhu sancu zit. Obaja. A spolu
  • Keď som ju objal pri rozlúčke, pocítil som, že ona je tá pravá!
  • Čakal ma pri ķríži hned pri prvom stretnutí aj keď sme sa nedohodli.
  • Stali sa nám situácie, kedy sme boli odkázaní jeden na druhého a zvládli sme to úplne spontánne a vtedy to bolo jasné 🙂
  • Keď som ho zbadala,tak akoby sa mi rozjasnilo-tento.
  • Mala som sen, v ktorom som pred zásnubami porovnávala viacero „záujemcov“, ktorí sa mi pomerne rovnako páčili ako muži. Môj manžel je neskutočne pravdivý človek, skromný, čestný a s temer nulovou ješitnosťou. V sne som dostala odpoveď, že je z nich všetkých jediný, ktorý ostane „ten istý“ aj v prípade nešťastia, choroby, vojny, hladu, ale aj prebytku, slávy či iných neočakávaných udalostí, ktoré život prináša. A je tomu tak.
  • Keď som sa trápila nad svojou situáciou, hrala mi pieseň: Až do konca dni (on chráni Ta láskou. Dnes Ti vrátil raj, tak ho vnútri maj..). A zrazu mi napísal. Neskôr som mala pochybnosti, či je to správne byť s ním a v kostole zaznela zrazu táto pieseň;)

Prečo ste sa zosobášili (namiesto toho aby ste spolu „len“ žili)?

Na túto otázku odpovedali len niektorí ľudia.

  • prirodzený vývoj vzťahu (30)
  • z náboženského dôvodu (23)
  • okolnosti – logisticke, praktické (7)
  • tehotenstvo, alebo plánovanie rodiny (12)
  • kôli naším rodičom (3)
  • Pretože sme tým chceli dať aj verejne najavo, že to spolu myslíme vážne. Chceli sme vytvoriť spolu rodinu. Chceli sme vytvoriť pevný zväzok aj pred zákonom. Chceli sme potvrdiť, že sa milujeme a nepremýšľame nad tým, čo ak to nevyjde, ale nad tým, čo môžeme robiť spolu aby sme zvládli prekážky, ktoré prídu.
  • Bolo nám to prirodzené – ako vyvrcholenie vzťahu do záväzného partnerstva
  • Mne osobne sa to zdalo doležité. Potvrdenie vzťahu a rozhodnutia na celý život, v dobrom aj zlom. Takéto rozhodnutie by malo byť záväzné. Ak si človek necháva otvorené zadné dvierka, je jeho rozhodnutie skutočné? 🙂
  • Pretože na jeho žiadosť o ruku sa inak ani odpovedať nedalo, ale nie jednoducho sme to tak cítili obaja a ani teraz by som sa nerozhodla inak. Je to úžastný človek a život s ním je oveľa jednodukší a krajší a vo dvojici je všetko ľahšie. Človek sa má o koho oprieť ak mu je ťažko, má sa s kým podeliť o svoje radosti ale aj starosti.
  • dôverovali sme si do takej miery, že sme nemali dôvod „žiť spolu len tak na skúšku“; navyše manželstvo nám dávalo perspektívu väčšieho bezpečia pre náš vzťah
  • O inej alternatíve sme ani nerozmýšľali. Žiadne : najskôr si to skúsime a potom uvidíme. Ak chceme byť spolu a chceli sme, tak ako manželia.
  • Jedna stranka je ze som krestan ktory vyznava hodnoty a dalsia ze manzelstvo ako take dava istotu buducnosti ale aj zavazok toho a pre toho druheho ze to myslim vazne,davam tomu druhemu svoje ano svoj trvaly slub ze s nim navzdy pocitam a aj to ze som si ho vybral bezvyhradne…takze nepotrebujem zadne dvierka uniku…
  • Lebo nevidím dôvod nechávať si otvorené zadné dvierka. Je to prejav ochoty odovzdať sa naplno tomu druhému.
  • Lebo manželstvo je záväzok – záväzok, ktorý nezväzuje nasilu, ale drží pohromade, keď by človek chcel z neho vystúpiť
  • pretože kto miluje, ten chce záväzne žiť s druhým
  • Nejak som sa nad tým nezamýšľal. Bolo to pre mňa prirodzené. Nevidel som dôvod žiť bez sobáša. Dnes keď sa nad tým zamýšľam, vidím, že som urobil dobre, pretože to bolo najdokonalejšie možné vyjadrenie že ju ľúbim a chcem s ňou žiť celý život.
  • Pre mňa to nebolo až také dôležité ako pre môjho manžela, ale prišlo to tak nejak spontánne. Proste sme sa rozhodli, že sa zoberieme. Pre mňa to bolo oficiálne potvrdenie nášho vzťahu, ale inak to náš vzťah neovplyvnilo. Mali sme sa radi.
  • Ja som pravdepodobne túžil odovzdať sa manželke a len jej a nikomu inému. To som túžil dostať aj ja od nej. Navyše sme boli aj obaja „nedeľní“ kresťania, tak sme si vraveli, že tak to má byť. V tej dobe sme boli veľmi oddaní citom, avšak duchovne a duševne sme boli na našu škodu povrchní.
  • On bol pre mna jediny, aj s chybami. Dnes si neviem predstavit zivot s inym, po tom vsetkom co sme spolu zazili. Chcem zit zivot naplno, nie len tak neurcito. A chcela som deti, vnucata, rodinu.
  • Len žiť spolu obaja neuznávame takze táto možnosť akoby pre nas oboch ani neexistovala. Buď manželstvo alebo nič. A manželstvo pre nas oboch znamená na cely život. A kebyže to nemalo byt s týmto človekom, tak načo byt s ním ďalej vo vzťahu ak to nikam (do manželstva) nevedie?
  • Vtedy to neprichádzalo do úvahy, ale myslím, že pre mňa bolo dôležité aby sme obaja vyjadrili nahlas a verejne svoj záujem spolu žiť a podporovať sa.
  • Lebo je to tak prirodzené. Nechcel som ísť do vzťahu s niekým, s kým by som nemal deti a deti potrebujú stabilitu = manželstvo.
  • Neprichádza pre mňa do úvahy iná možnosť, ak mám úplne dôverovať mužovi. Len tá, že si ma vezme za manželku a verejne mi sľúbi vernosť.
  • Lebo berieme Boha vážne a na vlastnom vzťahu sme pocítili, že Jeho bremeno je ľahké a jarmo príjemné a preto sme nechceli sme spolu žiť “ na divoko“. To bola rozhodne najpodstatnejšia vec. Okrem toho sme vedeli, že po svojom boku chcem zostartnuť nech to stojí, čo to stojí a sobáš bol logickým vyústením tejto túžby. Spätne vidím, že to bol veľmi správny krok, oboch nás to usadilo a našli sme nový rozmer vnútorného pokoja a slobody (usadilo v menálnom slova zmysle, lebo odkedy sme svoji sa furt len sťahuejeme :D) a ponúklo nám to sféru lásky a možnosť jednoty, ktorá mimo manželstva, nech sa človek snaží ako chce sa prosto nedá nadobudnúť.
  • Byt zosobaseny je pre mna dolezity krok. Pre mna rodina znamena, ze vsetci nesieme to iste meno a sme spojeni zvaskom manzelstva a slubu – byt pri sebe v stasti i nestasti…..
  • Nechceli sme ist „lahsou“ cestou ale zobrali sme to „vazne“ s tym, ze ked ma nas vztah smerovat do manzelstva, tak to podme zistit, a potom prijmime rozhodnutie s celou zodpovednostou na cely zivot.
  • Pred sobasom sme spolu zili v jednej domacnosti 5 rokov a vsetko nam spolu fungovalo. Skusili sme si to 1rok v prenajme v byte potom 2 roky u manzelovych a 2 roky u mojich rodicov v rod.domoch. Zosobasit sme sa rozhodli ked sme boli presvedceni ze si spolu jednoznacne postavime vlasny dom osamostatnime sa a zalozime si rodinu cize ked sme pocitili ze je cas mat dietatko. Ja som mala 24 a manzel 28 rokov. Brali sme sa tajne pri dvoch svedkoch ktorym sme to povedali iba den pred sobasom a bol to super zazitok pre vsetkych. Rodicom a ostatnym sme to oznamili az na dalsi den ked uz bolo po vsetkom aj po svadobnej noci 🙂 Bol to iba nas velky den plny tajnosti pred ostatnymi a zazili sme vela zabavy a bolo to len o nas a pre nas bez stresov a zbytocnosti ktore sa okolo svadieb deju. Casto na to spominame a bolo to najlepsie co sme mohli urobit z vlastneho rozhodnutia a velmi nas to spojilo.
  • S prvým manželom som chodila od strednej školy, zobrali sme sa 7 rokov po vzájomnom chodení, napriek tomu sme sa po 4 rokoch manželstva rozviedli. So súčasným manželom sme spolu začali žiť po mesiaci randenia, po 3 mesiacoch sme sa zasnúbili a 9 mesiacov od zoznámenia zosobášili. Zárukou šťastného vzťahu a manželstva nie je ani dĺžka randenia ani to či ste predtým spolu žili v spoločnej domácnosti.
  • My sme najskôr spolu žili 3roky a potom sme sa brali…nie pretože by sme museli, ale pre mňa bolo niečo viac nosiť manželovo priezvisko, chceli sme tiež deti a chcela som aby sme boli skutočná rodina, taktiež kôli takým veciam žeby sa niekomu niečo stalo, tak ten druhy ako druh či družka by nemal nárok ani na informácie o zdravotnom stave partnera z nemocnice,v prípade manželstva vdovské…a samozrejme sa ľúbime 🙂
  • Lebo som sa chcel mojej nastávajúcej odovzdať celý, nie len si z nej ukradnúť to, čo mi vyhovuje a neprijať žiaden záväzok. Chcel som jej povedať dávam sa ti celý a chcem ťa prijať celú. A odprisahať to pred Bohom a ľuďmi do konca života.
  • Je to o zodpovednosti za seba aj za toho druhého. Boh nám dal 10 odporúčaní, ako žiť život šťastne a my sme mu uverili… Rozhodnutie dať sa jeden druhému úplne, znamenalo pre nás vziať zodpovednosť za život aj večnosť toho druhého. Keďže sme sa milovali, láska znamená dobro pre druhého, preto sme ju chceli prežívať naplno a to nám umožnila sviatosť manželstva.
  • Prišlo mi to automatické. Nedokázala by som dlhodobo žiť vo vzťahu, v ktorom by to bolo bez prijatia záväzku a zodpovednosti. Teraz keď máme spolu deti, tak si to uvedomujem ešte viac.
  • V roku 1986 u nás na východe spolužitie bez sobáša neprichádzalo do úvahy, ale ako veriaci človek som inú možnosť ani nepripúšťal a takto sme vychovali aj naše štyri deti, ktoré hoci sú dospelé vyznávajú tiež tieto hodnoty. Ak spolu žijeme bez sobáša, tak podľa mňa, to nie je celkom úprimné a záväzné. Stále si nechávam pootvorené zadné dvierka, že z tohto vzťahu môžem odísť. A ešte, som presvedčený, že ženy potrebujú mať istotu, vtedy sú istejšie a slobodnejšie žijú vo vzťahu.
  • Pre mna nikdy neprichadzalo do uvahy , zit len tak. Aj ked su moji rodicia rozvedeni, vzdy som chcela byt dobrym prikladom pre moje deti. Predstava zit ako rodina s muzom , s ktorym niesom zosobasena bola divna. ako keby som si nechala zadne dvierka pre istotu.
  • Sobáš bol pre nás vedomým rozhodnutím pre toho druhého. Neexistuje väčší dôkaz lásky, ako zaviazať sa niekomu na cely život a osláviť to s rodinou a priateľmi.
  • lebo to bolo a stale je správne. lebo sobášom sme rodičom dali jasne najavo že sa od nich odpútavame ideme žit svoj život a za svoje.oni zase vedeli a boli hrdí že sme zakladne morálne zásady ktoré nás učili, pochopili a žijeme ich.

Mal/a si pred, alebo počas sobáša pochybnosti?

Ak to vieš zhodnotiť, priťahuje ťa tvoj partner/ka viac fyzicky, alebo duševne?

Niektorí označili obe možnosti.

Aku úlohu má sex v tvojom vzťahu? Zmenil sa jeho význam?

  • Veľmi dôležitú. (takto, alebo podobne odpovedalo 48 ľudí)
  • Nedôležitú. (takto, alebo podobne odpovedalo 13 ľudí)
  • Asi ako kazda ina povinnost, sa samozrejme, zmenila. Hlavne po detoch.
  • Sex je pre nás oboch veľmi dôležitý. Určite je lepidlom vzťahu. Nie však v zmysle porna a nadpriemerných sexuálnych výkonov, ale práve naopak. V zmysle intimity, vzájomnej blízkosti, pochopenia a porozumenia. V tom sa zmenila aj úloha sexu v mojom živote. Najprv to bolo o užití si rozkoše, ale teraz je to o tej intimite a maximálnej dôvere k tomu druhému. Vo vzťahu si ľudia mnohokrát ublížia, chtiac aj nechtiac. Preto je pre nás dôležité rozprávať sa, vedieť sa rozprávať aj o bolesti, ktorú sme si vzájomne spôsobili a samozrejme vedieť si odpustiť, ospravedlniť sa, ale aj poďakovať zato, že sme sa dokázali jeden druhému ospravedlniť. A samozrejme, aj v posteli treba vedieť povedať, kto má čo rád, ale hlavne vedieť povedať, čo mi ubližuje a je mi nepríjemné. Ak toto nedokážete povedať človeku, s ktorým chcete žiť, aká je kvalita vzťahu?
  • Je občerstvujúci pre vzťah, v mladosti viac vášne, spontánnosti a experimentov, rokmi viac dôvery, nehy …. istoty v stabilitu poznaného
  • Naplnat si vzajomne potreby ale sa tym aj ako par priblizujeme k sebe
  • Na začiatku sa to točilo len okolo sexu, potom s deťmi to bolo úplne bez sexu, teraz je to fajn ale nie najdôležitejšie
  • Dôležitú. Je to vyjadrenie dôvery, intimity jeden voči druhému. A zároveň krásny spôsob povedať jeden druhému mám ťa rád/rada. A nesmie byť sebecký… Moja manželka je dôležitejšia ako ja. A od začiatku sa zmenil. Preto treba aj na tejto oblasti pracovať celý život. 🙂
  • Má vysokú prioritu – prežívam hlbokú blízkosť so svojou manželkou, vnímam jej vydanosť a dôveru voči mne
  • Je to pre mna vyjadrenie lasky bez nutnosti slov.
  • ..ale nie prioritnu.. nezmenila, bojujem stale s nedostatkom fyzickych prejavov lasky
  • Je to prejav lásky, dôvery, naplnenia túžby po intímnej blízkosti toho druhého, splynutie v jedno telo, odovzdanosť sa navzájom a popri tom reprodukčnosť. Úloha sa nijako nezmenila.
  • Je to čím ďalej tým lepšie a krajšie
  • Je prejavom lásky.
  • Intimita, aj sexuálne je pre mňa veľmi dôležitá, pretože nás núti jeden pred druhým nič neskrývať a navyše je to opäť pre mňa Boží dar
  • Menej dolezity sex nez napr. podpora a ukazovanie lasky inym sposobom
  • Je soľou (cukrom) v živote
  • Povedala by som, ze najma fyzicky. Necitim pri nom nejak vynimocne lasku alebo zamilovanost. Ale po nom sme k sebe velmi mili a laskavi. A nezmenilo sa to od zaciatku, stale je to rovnake.
  • Úloha sexu značne klesla od začiatku nášho manželstva. Myslím to tak, že dovtedy som v sexe videl obrovskú hodnotu, pre ktorú je hodno obetovať veľa, všetko. Dnes sú na popredných miestach duševné vlastnosti manželky a duchovná kvalita nášho vzťahu. Vlastne sa dá povedať, že som zistil, že sex nie je to najdôležitejšie vo vzťahu, ale že dobrý sex je skôr ovocím dobrého vzťahu medzi nami. Opačne to nemôžem povedať, že by dobrý vzťah bol ovocím dobrého sexu.
  • Je to prirodzená súčasť partnerského vzťahu.
  • Sex je otázka na „10 zväzkovú knihu“. Na začiatku bol sex vecou fyzickej príťažlivosti. Manželku som vnímal ako stredobod vesmíru a fyzického uspokojenia. Dokázali sme sa milovať celú noc a na druhý deň ísť do školy. Lenže nikto ma neviedol k duševnej rovnováhe a duchovnému rozvoju. A tak som si ani neuvedomil, že do sexu priateľku (budúcu manželku) nútim. Ja som len bral a bral a nič som nedával späť. Priateľka ma veľmi ľúbila, a preto mi takmer vždy vyhovela. Trvalo to viac ako 10 rokov, kým som si pomaly začal uvedomovať svoje správanie. A ďalších cca 5 rokov kým som sa začal cielene meniť. Čiže v tejto oblasti som premrhal min. 15 rokov života mojej manželky, ktoré jej už nijako nedokážem vrátiť a to budem ľutovať do konca môjho života. Dnes je sex v našom manželstve ešte dôležitejší ako na začiatku nášho vzťahu. Sex vnímam ako prostriedok, ako sa dokážem ja darovať manželke a ona mne. Hlavným cieľom nie „dostať manželku do postele“ a už vôbec nie „urobiť jej orgazmus“ (čím však nepopieram, že orgazmus je veľmi dôležitý). Napriek tomu vrcholom sexu je prvotné vniknutie penisu do pošvy. Sex je modlitba v pravom, náboženskom, zmysle slova, keď splynutie fyzična a duchovna tvorí úplnú jednotu tela a duše.
  • Ovplyvnuje velmi manzelsky zivot, postoj sa vyvija, je to nieco, co je velmi dolezite, a ma moc ublizit, ale aj upevnit a budovat.
  • Viem že je dôležitý pre manžela ale pre mna ako osobu nie je az taký dôležitý a ani mi az tak nechýba. Ak však mám z neho pekný zážitok, cítim viacej citovej lásky k manželovi a pri spomienke naňho som ochotnejšia na ďalšie milovanie
  • Výraznú. Odlišuje moje manželstvo od akýchkoľvek iných vzťahov, ktoré som mala a mám s inými mužmi. Význam sexu v manželstve postupne rastie, stále viac si rozumieme po sexuálnej stránke, vidím, že aj môj muž sa za 7 rokov snaží stále viac empaticky načúvať môjmu sexuálnemu temperamentu a jednotlivým náladám. A to dosť utužuje vzťah a vážim si ho preto.
  • Je potvrdením našej vzájomnej lásky. Je ako výborný zákusok.
  • Veľkú 🙂 Berieme ho ako súčasť sviatosti, a teda potvrdzujeme ním náš vzťah. Čerpáme v ňom silu ku neustálemu rastu v jednote. Je to pre nás najvyšší stupeň darovania sa druhému. Príbeh nášho intímneho života po svadbe bol podľa môjho názoru neojedinelý. Bolo veľmi ťažké preorientovať sa z „nesmieš“ na „musíš“. Sme manželia tretím rokom ale tento boj sa medzi nami ešte vždy ukáže. Po istej dobe prišlo dá sa povedať nabaženia a myslím, že viedlo k hlbšiemu a láskavejšiemu prežívaniu našich manželských objatí. Myslím, že by ľudia pred svadbou mali byť viac slobodný vo svojom telesnom prežívaní lásky (nie v zmysle v pohode spolu intimne žite), ale nemali by svoju prirodzenú sexuálnu energiu len tak potlačiť a tváriť sa, že neexistuje, mali by si nájsť spôsob ako ju čisto odventilujú a dokážu tak ostať v tejto otázke slobodní. Myslím, že v tom dosť pomáha aj zbytočne nenaťahovanie chodenia a vtedy to má omnoho prirodzenejší spád. Do tretice si myslím, že je dôležité sa o sexe rozprávať. Nie len o zhodnotenie jednotlivých akcií, ale skutočne o tom ako sa kto na to pozerá, ako to prežíva a do hĺbky. Sex je nádherný, ale je dôležité stále vedome pracovať na tom, aby manželov stále viac spájal a nie rozdeľoval.
  • skoro ziadnu
  • Moja chut na sex sa stratila od porodu mojich dvoch deti. Bohuzial, teraz to berem ako unavenujucu aktivitu. Avsak, ked nastartujete zhrdzavene auto, tak ta jazda je nakoniec fantasticka 🙂
  • Je prirodzenou sucastou manzelskeho spoluzitia, ale aj tomuto jazyku lasky sa treba ucit, tak aby nebol zamerany na vlastne uspokojenie, ale na budovanie vzájomného vztahu a vtedy je naozaj obohatenim pre manzelov.
  • Nic sa nezmenilo je to ako na zaciatku vztahu niekedy je nas manzelsky sex dokonca lepsi ako ten pred manzelstvom.
  • Joooj určite, za slobodna sme hľadali každú chvíľku keď sme boli sami čo by sme sa mohli pomilovať, teraz keď sú už deti tak sa venujeme im a večer keď zaspia máme chvíľku sami pre seba tak sme radi keď sa možeme pomilovať alebo len tak si spolu ľahnuť oblapiť sa a rozpravať…
  • Na sexe je super, že do nášho vzťahu priniesol deti. Zároveň ho vnímam ako najhlbší možný prejav lásky. Je to podobné ako počuť milujem ťa, ale mnoho lepšie, intenzívnejšie, silnejšie, krajšie. A vďaka tomu, že sa s manželkou milujeme sa cítim normálne (pred svadbou som úplne nechápal mojim sexuálnym chúťkam, nevedel som úplne, čo s nimi mám robiť).
  • Sex je aktuálne naplnením vzťahu. Hlavne odkedy sme sa rozhodli pre dieťa, zmenila sa úloha sexu. Na začiatku bol sex dôležitejší pre oboch. Časom je pre nás dôležitejší čas strávený spoločne.
  • U mňa je to fajn ak cítim citový záujem manžela o mňa.vtedy je to naozaj vzacne…Viem sa mu odovzdať…inak je to naozaj len o tele
  • Na začiatku bol sex túžbou objavovať tajomstvá, zmyslovú slasť. Potom to bol prostriedok k vytvoreniu toho najdôležitejšieho a najkrajšieho v našom živote- našich detí. Teraz slúži na spríjemnenie spolužitia – je to veľmi, veľmi osobná vec, prejav dôvery a túžba splynúť s človekom, ktorého poznám a ľúbim.
  • Je to jazyk ktorému najlepšie rozumie muž zo všetej ženskej reči. Naopak pomocou neho sa cítim že telo je darom tak ako duša.
  • Keďže som chlap, sex je pre mňa veľmi dôležitý. Od začiatku vzťahu sa to samozrejme zmenilo a dozrievam v ochote, aby som nie len od manželky „bral a užíval“, ale sa snažím žiť voči nej v postoji, že aj ja dávam seba a chcem urobiť manželku šťastnou, aby aj ona prežívala radosť z milovania.
  • Spociatku sme boli sexuchtivi 🙂 tym ze sme so sexom cakali az do svadby, tak sme si to naplno uzivali po svadbe, ale ako prichadzali deti, u mna to uz podstatne nebolo a az teraz po rokoch ked sme sa o tom s manzelom viac zacali rozpravat, som zistila ze mu to chybalo, len z ucty ku mne sex odo mna nevyzadoval. Teraz je to o davani seba druhemu

Je Tvoj manžel/ka Tvoj/a prvý/á sexuálny/a partner/ka?

S ktorým tvrdením sa viac stotožňuješ?

Ak si mal sexuálnych partnerov pred manželstvom, myslíš si, že to ovplyvnilo, ako vnímaš sexuálny život v Tvojom manželstve?

  • Pretoze mam pocit, ze som o nic svetoborne neprisla. Kedze sa hovori – trava je vzdy zelensia na druhej strane – tym padom viem zo skusenosti povedat, ze nie je :-)))
  • Pretože som spoznávala seba, svoje telo, svoje túžby a potreby. Zistila som čo mi vyhovuje a čo nie, ale aj som si v mnohom ublížila. Niektoré bolesti stále prekonávam s manželom a darí sa mi to len vďaka jeho láskavej podpore, trpezlivosti a ohľaduplnosti. Miluje ma takú aká som a viem, že by neurobil nič, čím by ma zranil, alebo mi ublížil.
  • Niekoľko skúseností pred manželstvom je určite prospešných, spoznám nielen partnera ale aj seba v rôznych situáciách, viem sa potom lepšie naladiť na to čo funguje, čo je príjemné a žiadúce
  • Priniesla som si tym do manzelstva vela zraneni, tak hlboko, ze som ani nevedela, mali sme velke problemy v oblasti sexualneho zivota
  • Viac skúseností vytvára viac tolerancie. ale aj vyššie nároky. aj poukazuje na to čo je podstatné a čo nie, veľkosť penisu nie je v manželstve podstatná
  • Porovnávanie nie je dobré. Striedanie partnerov nie je dobré. Neprospieva vzťahu, ak máme v hlave, že niečo bolo predtým inak a teraz to tak nie je. Ak by som sa mal dnes rozhodnúť, už by som to nerobil. Radšej by som počkal na tú pravú.
  • Vážim si to, čo mám doma, pretože skúsenosti predtým neboli také pozitívne.
  • Je problém s porovnávaním.
  • Porovnávanie s ex, rozpoltená osobnosť, často sa mi sníva, že neviem, ktorý je môj manžel
  • Vidìm ako by to mohlo byť ináč.
  • To je veľmi citlivá téma, nebudem uvádať detaily. Poviem len, že to nebolo na prospech.
  • Už viem, že som svojej manželke nemohol dať celého seba, pretože som sa viackrát rozdal iným ženám. Jasné, navonok to nevidno, ale vnútri to cítim.
  • Tým, že to dokážem porovnať tak mi to dáva širší pohľad a nemám ilúzie ale reálny pohľad. Aspoň si to myslím. 😀
  • Myslím si, že sex pred manželstvom pôsobí ako „zahmlievač“ vnímania partnera. Pozitívne pocity pri sexe sú tak skvelé, že automaticky ťahajú človeka k pocitu, že to musí byť ten pravý. Myslím si, že toto tiahnutie mi bránilo vnímať partnera pred svadbou triezvo a rozumne reagovať na varovné signály.
  • V živote som mal len jednu sexuálnu partnerku, a tou je moja manželka. Čo však veľmi ľutujem je, že sme spolu sexuálne žili ešte pred manželstvom. Naši rodičia nám vlastne nepovedali o sexe nič. Ja osobne som sa hanbil spýtať, a na druhej strane keď som videl ako fungovalo manželstvo mojich rodičov, tak som sa ich ani nechcel pýtať. Prišlo mi to zbytočné. Pred manželstvom sme podľahli názorom spoločnosti a ešte hlúpejším názorom z telky a filmov, že si treba užívať, že sex si treba s budúcim manželom/manželkou vyskúšať lebo čo keby to potom náhodou „neklapalo“. Čo ak by bol sex zlý, čo potom??? Dôkazom zhubnosti týchto názorov sú na jednej strane svedectvá a životy manželov, ktorí pred manželstvom sex nemali a na druhej strane jasné štatistiky rozvodovosti a potratov. To sú neodškriepiteľné fakty, ktoré však naši súčasníci považujú ako krok späť vo vývoji spoločnosti. Často sú prekrútené a označované za pokrok spoločnosti.
  • Viac skúseností ti viac napovie o tvojom tele aj duchu a skôr zistíš, čo nechceš.
  • Sex v manzelstve nie je ziadna povinnost a nema to byt stres tak ako ani v ziadnom volnom vztahu a ma to byt prave radostou uvolnenim a travenim prijemnych spolocnych chvil medzi partnermi. Tym ze som uz mala nejake skusenosti a manzel tiez vedeli sme porovnat co citime a ci si spolocne pri sexe vyhovujeme. Dolezita je chemia od zaciatku sme si vzajomne vonali a pritahovali sa. Ostatne sme sa postupne naucili a rozpravali sa co komu vyhovuje a co nie. Pokial by som pred mojim vztahom s mojim manzelom nemala iny sexualny vztah nemala by som co porovnat a casom by som mozno chcela zazit aj ine co by bol koniec tomuto vztahu.
  • Akoby je to v podstate paradone pozitívne v tom, že si uvedomujem, že sex je dobrý vtedy, keď máte toho druhého naozaj radi a on Vás. To je najdôležitejšie. Inak aj napriek tomu, že sme sa sexuálne iba zohrávali bol náš prvý spoločný sex omnoho lepší ako sex, čo sme mali predtým každý so svojími predchádzajúcimi partnermi, hoci sme už boli technicky „zladení“. Ale inak sex pred manželstvom podľa mňa zas netreba démonizovať, ak sa to niekomu stane, nie je to konečná, ako mi raz tvdil kňaz na spovedi. Osudy sú rôzne a netreba súdiť.
  • V zmysle porovnania, ako to majú iní muži, v čom je ten môj lepší, čo ja potrebujem a čo naopak už nepotrebujem zažiť.
  • zistila som, že sex môže byť aj zlý
  • Po viacerych skusenostiach clovek pride do stavu, ze to nieje len o tom…(mozno v mladosti som tomu prikladala vacsi vyznam)…taktiez, nemam potrebu skusat alebo experimentovat, kedze ma uz clovek co to za sebou…
  • Negativne
  • Človek vie, čo chce a vie to aj pomenovať.
  • Nemala som ale zo skúseností iných ( rozhovormi som zistila) že sa potom trápia, v mysli sú neverní…
  • Ja som vďačná za každú životnú skúsenosť, netuším ako to ovplyvnilo môj manželský sexuálny život ale viem, že všetko so všetkým súvisí.
  • sex sme si odkladali až po manželstve, stálo to veľa úsilia, ale bolo to skvelé rozhodnutie
  • Viem že koplexný vzťah nie je len o telách.
  • Vyššie nároky
  • Lepsie viem co potrebujem a co ocakavam od partnera..(castost, spolocne potreby, viem co nechcem)
  • V čase uzavretia manželstva som už mala jedno dieťa a stroskotaný 10-ročný vzťah za sebou s mužom, ktorým sme neboli zobratí. V manželstve som si uvedomila hodnotu toho, že aké to je byť úplne oddaná manželovi, pre koho som tiež jedinou ženou. Práve preto ma zlomilo, keď sa po dlhých rokoch spoločného života zmenil a našiel si priateľku.
  • Mrzí ma,že som si to svoje najviac intímne nenechala len pre manžela
  • Ze si partnera viac vazim
  • Viac to clovek porovnava, co nemusi byt vzdy dobre (ak ma vsak v manzelstve malo sexu tak aspon si uzil pred tym 🙂 aj to sa v dnesnej dobe stava
  • Vážim si to, čo máme s manželom teraz, je to neporovnateľne lepšie, ako to, čo bolo predtým.
  • Viac si vážim svoju manželku ona bola panna mňa to páli a ľutujem to
  • Konkrétny fyzický sex pred manželstvom, to v mojom manželstve neovplyvnilo, ale virtuálny sex (pozeranie na sex v TV a internete) to v mojom manželstve ovplyvnilo, lebo som mal napozerané všeličo a mal som rôzne predstavy ako by náš sexuálny život mal v manželstve vyzerať.
  • Neviem posúdiť predošlé dve otázky, aj keď nemyslím, že to musí byť nevyhnutne tragédia. Niekedy je horšie žiť v presvedčení a pýche, že „byť jediným/jedinou“ je to najosvietenejšie riešenie – môže to byť zaručená cesta k sklamaniam a neúcte voči iným, ktorí tak nežijú. Poznám ľudí, ktorí mali viacero partnerov pred manželstvom a žijú „vzorné“ manželstvo bez potreby zhánať sa po „lepšom“.
  • Vďaka iným sexuálnym partnerom pred manželstvom som lepšie spoznala seba, svoje telo, svoje potreby. A zároveň som pochopila, že nie s každým sex funguje rovnako – bez ohľadu na to, ako atraktívny je na pohľad, pre mňa či pre iné ženy. Takže keď som po určitom čase spoznala svojho manžela aj po tejto stránke, vedela som, že nielen vďaka svojej duši a svojej povahe je výhrou v lotérii.
  • V manželstve je to o niečom úplne inom, je to jednota, nežnosť, odovzdanosť, požehnanie, nedá sa to ani zďaleka porovnať.
  • Negatívne. V srdci si stále nesiem zranenia…
  • Negativne v zmysle vztahu odovzdanosti manzelskemu partnerovi.
  • Ľutujem to, pretože by bolo najlepšie mať len jedného partnera.. Občas sa mi vynárajú spomienky a môžu narúšať túto oblasť s manželom.

Zmenil sa váš vzťah vstúpením do manželstva?

  • vedomie doživotného záväzku, spoločné bývanie, sex. spolužitie
  • Deti, rodina, riešienie aj problémov, spoločný čas…
  • Zacali sme spolu byvat. Tu som zistila ake je to zit s nim a zacali mi vadit veci na nom a zacali sme sa mimoriadne hadat a vadit.
  • Je to neporovnateľne vyššia istota vo vzťahu, pretože viem, že ten druhý sa rozhodol urobiť ten najdokonalejší spôsob ako mi prejaviť že chce so mnou byť – a to sobáš. Bola to zmena akú som nečakal. Nemyslel som si, že to bude až také. A keď opäť poviem, že navonok to nie je veľká zmena – jeden prsteň na ruke. Ale vnútorne som to prežíval veľmi intenzívne a odvtedy akoby som nastúpil na nový level v živote: úplne inak sme riešili kúpu bytu, auta, diskusiu o dieťati – akoby som už na to bol oveľa komptetentnejší.
  • Nezmenil sa samotným sobášom ale zmenil sa časom a tým čo sme spolu prežili. Manželstvo je prechádzka ružovým sadom, niekedy ruže kvitnú a voňajú a sú obdobia (ako zima v prírode) keď vidíte len holý krík a tŕne. Ale ak počkáte tak po čase kvitnú ruže (ak krík ostane živý).
  • Najväčšou zmenou boli deti. Ich prítomnosť a náročnosť odhalila všetko skryté.
  • Je kazdy rok hlbsie
  • Pri uzavretí manželstva sme počuli, že „odteraz“ je naše manželstvo požehnané Bohom a že sám Boh vstúpil medzi nás, že je stále s nami. Prvého pol roka „mi neuveriteľne šla karta“ (nehovorím o gamblingu). Čoho som sa chytil to mi vyšlo, všetko bolo úžasné a to aj napriek tomu, že sme sa brali po takmer 8 ročnom chodení. Lenže v skutočnosti sa po vyslúžení si manželstva nič nezmení. Všetko dobré ostane dobré a všetko zlé … no zvyčajne sa ešte zhorší. A tak sa aj zhoršovalo a zhoršovalo a keby sme sa nevzali určite by sme sa rozišli. Ale tým, že sme sa vzali dostali sme mnoho milostí, a keď sme sa „skutočne“ začali zbližovať s Bohom, zrazu sa nám začalo dariť prestavať náš vzťah.
  • Spocinut v naruci manzela je plnost radosti a bezpecia, ako v naruci niekoho, kto ma nevie prijat so vsetkymi snami a tuzbami mimo manzelstva. Vacsia dynamika dvojice, sila, laska, charakter, pomoc, odovzdanie sa.
  • Som druhý krát vydatá. Vždy sa vzťah manželstvom zmení. Prvý muž sa po svadbe viac začal venovať kamarátom a koníčkom a v druhom prípade sme sa po svadbe s druhým manželom oveľa viac naviazali na seba. Neexistuje pravidlo, každý človek je iný a nie vždy vieme ovplyvniť vzťah s partnerom. Sme formovaní výchovou z pôvodnej rodiny a genetikou. To sú základné atribúty, ktoré si nesieme do partnerstva a tvoríme novú rodinu, kde to nejde bez kompromisov a obrusovania hrán.
  • Musíte si zvyknúť na rodinu svojho manžela a niekedy je to ťažké.
  • Začali sme spolu bývať, zdieľať peniaze a všetky starosti. Zmenilo sa to že už nemáme toľko času na seba a na rôzne milé prejavy pozornosti ktoré boli samozrejmé keď sme spolu chodili a nemali sme deti. Je tažšie byt nápaditý a robiť drobne prekvapenia pre toho druhého.
  • moja manželka prestala mať o vzťahu pochybnosti, vzťah sa stal pokojnejším
  • Viac sme narážali na naše vlastné chyby a sebeckosť, lebo už sa bolo treba viac obetovať. Ale ešte viac sa to zmenilo, keď prišli deti. Zároveň sme vedeli, že problémy musíme riešiť, lebo chceme spolu ostať, nielen považovať problémy za ukazovateľ, či sa spolu hodíme.
  • Naša vzájomná láska narástla.
  • Aj sa zmenil aj sa nezmenil 🙂 Ťažko sa to vyjadruje 🙂 základna esencia nášho vzťahu alebo atomsféra ostali. Keď vzťah nefunguje „áno“ pred oltárom ho nemá šancu zachrániť. Na to si treba dať veľký pozor! Stále sme to my dvaja a stále cítiť tie základne kamene a parametre vzťahu, ktoré sú prítomné od začiatku vzťahu. Náš vzťah sa zmenil svojou hĺbkou a pribudla nová istota. Už nech sa stane čokoľvek ja prosto nemôžem len tak odísť bez fatálnych následkov a ani môj manžel. Táto istotá dáva to veľkú slobodu! A hĺbka sa prejavuje predovšetkým tým, že už jeden druhému patríme, čo je vyjadrené nielen sexom ale spoločnou domácnosťou, financiami a neporovnateľne väčším množstvom času, ktorého trávime spolu (úplne vidím, ako začíname kopírovať niektoré svoje frázy, či myšlienkové postupy a to sa nám počas 6 ročného chodenia veľmi nedialo)
  • Nas vstah nezmenilo mazelstvo ale roky stravene spolu
  • Prisli deticky, prisli starosti….
  • Vyzaduje viacej prace a rozhodnutia vole, zladovat sa mavzajom ale stoji to za to.
  • Zmenil sa v tom ze citime vacsiu zodpovednost za nas vztah a mame spolocne viac veci ktore nas ako manzelov spajaju a sme ma to hrdi ze sme spolu a funguje nam to. Mame spolocny majetok dve krasne zdrave deti narodene po uzavreti manzelstva a tvorime peknu rodinu tak ako sme to planovali a obaja chceli.
  • Pred svadbou sme boli dosť nervózni kvôli financiám a organizácii svadby, už som aj pochybovala, že robíme dobre, že sa berieme. Po svadbe sa všetko upokojilo, lebo sme už vedeli, že sme spolu navždy. Bola som prekvapená, že manželstvo náš vzťah naozaj zmenilo k lepšiemu.
  • Boli sma si vsednejsi :-).Planovali sme spolu vikendy. Odhalovali sa aj tie negativne stranky. Vyfarbili sme sa obaja.
  • začali sme spolu žiť, zvykať si, next level, lepší level
  • Samotný fakt svadby vzťah nezmenil, náš vzťah sa zmenil rokmi spoločného spolužitia.
  • Obaja sme nadobudli taku vacsiu istotu, co prinieslo vacsi pokoj do vztahu.
  • Začalo „obrusovanie dvoch mlynských kameňov“ 🙂 aby „múka“ bola čo najjemnejšia
  • mam pocit, ze sme sa obaja tak trosku ukludnili…v tom vyzname, ze uz sme mali „svoj vek“ nieco po tridsiatke a vsetko bolo uplne super avsak obaja sme mali rovnaky nazor co sa tyka manzelstva a chceli sme to, kym sme spolu len chodili tak sme sa troska obavali ci to ten druhy mysli naozaj vazne…
  • vstupom do manželstva náš vzťah (naše chodenie) dostal naplnenie a zmysel
  • Teraz to obaja berieme akosi vážnejšie. Už to nie je o tom, že ok, skúšame, či sa k sebe hodíme, či si vyhovujeme a ak nie, tak sa rozídeme. Už nepremýšľam nad tým, že by sa to malo niekedy skončiť. A preto možno aj dávam viac energie a úsilia do toho, aby to klapalo dobre. Plus, ja osobne som deň po svadbe pocítil, že som spravil niečo veľmi dobré, že niečo v mojom živote sa naplnilo, zavŕšilo, že niečo o čom som úplne nevedel, že mi to chýba som zrazu dostal a cítil sa skvelo.
  • Odo dňa uzatvorenia manželstva sme obaja v pohode a vieme, že je to už naisto a navždy
  • Zrazu sme boli na všetko dvaja… Zvyknúť si rozhodovať sa s ohľadom na toho druhého, začali sme sa časom správať tak, ako sme boli naučení z domu, čo prinášalo nedorozumenia, ktoré sme sa učili riešiť, uvedomenie si, že muža nezmením (čo som si naivne pred svadbou myslela). Prijať rodinu svojho manžela, aj keď mi niekedy išli na nervy… Naučiť sa spoločne hospodáriť s peniazmi … atď. Je veľmi veľa maličkostí, ktoré sa zmenia, keď sa vezmete, najkrajšie na tom je, že na všetky tieto zmeny nie ste dvaja ale traja – Boh v deň vášho sobáša vstúpi do vášho vzťahu a ak ho nevyženiete, pomáha tam, kde si vy neviete rady a žehná vám, aby ste žili život hodný neba…:-)
  • Viac si jeden druhého vážime, chceme sa pre toho druhého obetovať a to nie je už zo zamilovanosti, ale preto, že svoju manželku mám naozaj rád a aby bola pri mne šťastná a vidím, že ona robí to isté.
  • Väcsi respekt voci sebe.
  • V reálnom živote sa síce veľa nezmenilo, nakoľko sme spolu už predtým žili, ale ten pocit spolupatričnosti a oddanosti jeden druhému je oveľa silnejší než pred svadbou.
  • zrazu sme boli spolu 24 hodín, pekne sme si to organizovali…volný čas spolu, čas s kamoškami, zariadovali sme, planovali čo kde dáme, čo si skor kupime pračku alebo televízor? sedačku alebo postele? kde pojdeme na dovolenku a učili sa spolu žiť, bolo to velmi zaujímavé . Odpoveď na nasledujúcu otázku musím napúísat sem: viem aký by bol náš vztah keby sme sa nezobrali, jednoducho by nebol. manželstvo = dovera a v otvorenom vztahu tomu dodnes neverím.
  • isli sme do reality
  • Nastal čas obrusovania- potrebovali sme sa naučiť ťahať jedným smerom…v úplne všetko…od nákupov až po voľný čas.
  • Určite sa v priebehu rokov zmenil, ale nemyslím, že manželstvo na to malo zásadný vplyv. Každopádne je to taká malá bezpečná prekážka, ktorá niekedy skrotí moju chuť zabaliť kufre a zmiznúť niekde preč 🙂
  • Asi sme si nepovedali na začiatku, čo od vzťahu očakávame
  • sex, byvanie, Nase vzajomne roly, bola som manzelka a to je naozaj viac ako priatelka/frajerka/druzka/partnerka.
  • prestali sme sa hádať, záväzok nás paradoxne v mnohom oslobodil a naplnil
  • Sme jedno telo a jedna duša
  • Ustupila ohladuplnost a vystupilo sebectvo.
  • Upevnil sa
  • Myslim si,ze manzel si bol mnou az prilis isty tym ze sme sa zobrali
  • On prevazal úlohu rozhodovať a riadiť takmer všetko
  • Moj muž sa cítil neslobodne, lutoval že nemože pokračovať v študenskom živote aj napriek absolutnej slobode s mojej strany.
  • Čím viac sme sa poznali, tým sme sa mali radšej a boli sme jeden pre druhého oporou
  • Začali sme už naozaj naostro spolu kráčať životom do cieľa. Nastalo veľa dní plných radostí zo spoločných chvíľ, plánov, služby, milovaní a oddychu. Ale nastalo aj veľa dní, kedy naše (egoizmy) životy narážali na seba, nastal čas potrebného dozrievania k ozajstnej láske. Od zaľúbenia prechádzame k obetavej nezištnej láske.
  • Skutočnú lásku som zažila až v manželstve. Pred manželstvom som
  • Zamilovanost sa zmenila na lasku, myslim si ze ked sme sa brali relativne mladi (22 rocni) tak sme sa este vedeli a chceli zmenit k lepsiemu kvoli tomu druhemu
  • spoznala som nové stránky manžela
  • Mali sme silny pocit spolupatričnosti.
  • všetko, celý vzťah, do manželstva sme vstupovali bez predošlého spolužitia
  • patríme k sebe v dobrom i zlom…
  • Menej pozornosti, viac hadok, financne problemy, problemy s byvanim
  • Väčšia úcta a empatia voči partnerovi.
  • je pevnejsi
  • Vážili sme sa navzájom viac, boli sme na to hrdí, že vystupujeme ako manželia.
  • Cítime väčšiu slobodu, pokoj, a radosť že sme manželmi. Cítim, že ten zväzok je veľmi silný, aj keď naše správanie v konkrétnych situáciách sa nezmenilo. Skôr ak sa o to cielene snažíme a pracujeme na niečom v čom chceme vyhovieť manželovi/ resp. on mne.
  • zmenilo mi to priezvisko,obom nam status manžel/manželka a zavezok,že sme si sľúbili vernosť a lásku pre Bohom
  • Už to nie je len o tom, čo chcem ja alebo po čom túžim ja, ale snažím sa dávať do popredia to „my“. A hlavne keď už máme deti.
  • Každý vzťah aj manželstvo majú svoje etapy človek je zamilovaný potom vytriezvie a potom sa ukáže či naozaj s chybami a zvykmi dokážeme s tým druhým žiť
  • Je to rozdiel rozhodnúť sa pre celoživotný záväzok, vzťah bol posilnený sviatosťou manželstva
  • jednoducho sme spolu. a bodka. kým sme spolu chodili, stále bola právna a aj správna možnosť riešiť to, že sa mi partner nepozdáva, rozhodom. odkedy sme manželia, toto mi nikdy nenapadlo…aspoň nie mimo hystérie 😀
  • Nas vztah je autentickejsi hlbsi a zjednocujucejsi
  • Stali sme sa jedno telo.
  • Do vzťahu vstúpila zodpovednosť. Plnenie manželskej zmluvy.
  • Zlepšil sa, sme si bližší.
  • Viac sa ľúbime,lebo sa učíme naše sebectvo potláčať a myslieť na toho druhého a ľúbiť aj s chybami,ktoré v manželstve viac vadi ako predtym
  • Manzel uz nemal potrebu byt taky romanticky – paradoxne som to pred manzelstvom az tak nepotrebovala ja ale on ano a po opacne 😀
  • Ak sú aj nieako problémy alebo nejasností snažíme sa ich riešiť spolu. Žijeme V jednej domácnosti a delíme sa o radosti aj starosti.
  • Láska teda zamilovanosť časom vyprchá a zostane len láska manželov a tá je úplne odlišná…človek spozná druhého inak a to je potreba rešpektovať a vzájomne si byť oporou…v tom horšom čase.
  • trávime spolu viac času, teda vnímame sa takí akí sme, v plnšej realite, o to je to krajšie ale aj náročnejšie, tiež že neideme spolu na 2 hodiny von, ale máme možnosť byť pri tom druhom v oveľa širšej palete situácií.
  • No žili sme pred manželstvom čisto a vstupom do manželstva sme naplnili podstatu manželstva
  • Dozrievanie dovery
  • Záväzok,pocit ze sme spolu uz aj pred Bohom
  • Sme jedno telo

Čo si myslíš, že je najdôležitejšie, aby vzťah dlhodobo fungoval?

  • Dôvera, komunikácia, rešpekt, tolerancia (takto alebo podobne odpovedalo 54 ľudí)
  • Viera v Boha, modlitby, odovzdanie vzťahu do Božích rúk (takto alebo podobne odpovedalo 11 ľudí)
  • Odpustenie (takto alebo podobne odpovedalo 9 ľudí)
  • Humor (takto alebo podobne odpovedali 2 ľudia)
  • Spoločný rast
  • Neísť spať, kým sa neudobríme po hádke. Rozprávať sa, nič netajiť, hovoriť otvorene, aj keď je to zraňujúce, vedieť si priznať chybu a ospravedlniť sa jeden druhému. – Mať spoločného koníčka, ktorému sa spolu venujeme aspoň raz do týždňa (napr. chodíme na spoločenské tance), mať čas na rozhovor (každý večer sa spolu rozprávame min. 1 hod – najprv o bežných veciach, ale potom aj o plánoch, víziách do budúcnosti, alebo o rôznych veciach, ktoré sa dejú vo svete, delíme sa o pohľad do sveta toho druhého, kedže každý robíme úplne inú profesiu), ale aj rituál dať si spolu aspoň 1 jedlo, pri ktorom sme spolu a prítomní (teda nič nečítame, nemáme zapnutú televíziu, odložené a vypnuté telefóny a pod.). No a samozrejme oživovanie vzťahu – vytrhnutie z rutiny, aby sme sa nezačali spolu nudiť a veľa smiechu 🙂
  • Naucit sa darovat jeden druhemu, bez toho to nejde, bez toho clovek stale hlada len pre seba uspokojenie vo vztahu a to je sience fiction
  • Na toto nemá recept ani Harry Potter. Ale sú ingrediencie, bez ktorých to nejde: rešpekt. dôvera. úprimnosť. komunikácia. ochota ustúpiť. schopnosť vnímať potreby druhého človeka. schopnosť uprednostniť naplnenie potrieb druhého človeka alebo rodiny pred vlastnými túžbami a potrebami (napr. nekúpim si tento rok motorku, lebo je potrebné oporaviť plot. Možno to bude znamenať, že si motorku nekúpim už nikdy. Pritom plot by aj počkal dáky rok ešte. Ale aj tak opravím plot.). OK a na to všetko ešte úplne kľúčová vec: Božia milosť a požehnanie. Môžeš byť najlepší manžel / manželka na svete, a predsa sa stane že ti tvoj partner začne zahýbať. Sú veci čo neovplyvníš aj keby si bol superman. Bez Božej milosti, bez viery, neviem bratm… good luck. Ak máš teraz 15, začni sa modliť KAŽDÝ deň za svojho manžela/manželku. Rob to až do dňa sobáša. Tým nič nepokazíš. A POTOM, keď sa oženíš / vydáš, v tom pokračuj, ale ešte intenzívnejšie.
  • Venujte sa partnerovi v drobných krokoch pocas celý deň, nezabúdajte na komplimenty, drobnosti…ktoré vás potešia, rozosmejú a udržia pozornosť vo vzťahu. Dôležité sú úprimné objatia…vrúcne a plné pozitívnej energie.
  • -Prejavy naklonnosti dusevnej a pritazlivosti fyzickej aj po rokoch
  • Vzájomná láska, napĺňanie potrieb toho druhého, otvorenosť vo vzťahu, dôvera a istá voľnosť pre vlastné záujmy oboch partnerov.
  • Vedomé rozhodnutie milovať a odpúšťať
  • Okrem lásky, tolerancie, spoločné záujmy…si myslím, že sa človeku musí ten partner aj páčiť, musí mu voňať, vo všeobecnosti fyzická príťažlivosť… nielen v mladosti ale aj po 10,20,30,40 rokoch…sme tak asi nastavený, že ak sa nám niekto páči, vieme mu odpúšťať…
  • Tolerancia, a snaha nájsť spôsob ako by to mohlo ísť a nie ako to nepôjde
  • Státie si za rozhodnutím milovať.
  • Vzdat sa vela spolocenskych zasad, ktore mas vryte, ze ak sa stane toto alebo toto, tak je to uz dobry dovod na rozvod. Taktiez prehnane ocakavania alebo vlastna predstava o svojom manzelstve ci manzelovi skodi dost. To sklamanie pride urcite, preto ked mas mensie ocakavania, menej ta sklame. Dolezite je sa zamerat, co mozem ja z mojej strany urobit, aby som svoje manzelstvo priblizila k tomu idealu, co mam a nie byt sklamana, ze moje manzelstvo je na mile daleko od toho. Toto sklamanie mi napriklad zastrelo ine velmi dolezite vlastnosti u manzela, ktore som brala za samozrejmost – vernost, trpezlivost, opakovanie mi ze ma lubi. Je to velmi nebezpecne, kazi to vztah. Je potrebne sa zamerat na dobre vlastnosti partnera a klast doraz na ne, pracovat s nimi. Nie su vobec zanedbatelne.
  • Schopnosť „nepustiť k vode“. Keď sa namiesto opravy vzťah zahodí, tak sa zahodí a nebude dlhodobý. Vzťah sa musí udržiavať.
  • KOMUNIKÁCIA a ochota OBOCH hľadať cestu k sebe a hľadať riešenia aj keď sú problémy. A tiež je dobré vedieť čo mi ten partner dáva, prečo som si vybrala jeho a nie niekoho iného. Čo je to čo ja nemám a on mi to dopĺňa.
  • Myslím si, že pre mladých je dôležité pred svadbou vyrovnať sa so svojou vlastnou rodinou a detstvom, zmieriť sa so svojimi rodičmi a odpustiť im. Potom je dôležité budovať si sebavedomie a trvať na ňom, aby sa človek nedal zmiasť pri výbere partnera. K manželstvu sa dá rásť dobrými a pevnými priateľstvami, princíp spolupráce a riešenia konfliktov je podľa mňa úplne zhodný. A potom hodnotový systém. Ak nie sú on a ona veriaci, bolo by dobré, aby mali príbuznú vieru v hodnoty života a hodnoty vo vzťahu muža a ženy. V tých hodnotách by nemala chýbať schopnosť obetovať niečo pre rast druhého, bez toho sa nedajú vychovať deti 🙂
  • Tolerancia, pochopenie, láska… A nezabúdať na slová uznania, pochvaly a lásky. Je dôležité povedať tomu druhému príjemné slová… „ten chlieb, ktorý si upiekol, je naozaj výborný“… alebo keď ma môj muž pozval na kávu a povedal: „Na toto som sa dnes tešil…že si s Tebou dám kávu.“ To bolo to najkrajšie vyznanie lásky. Najlepšie je každý deň za niečo pochváliť. A nezabúdať na objatia a zmysel pre humor. Zmysel pre humor je zvláštna „vec“, ktorou je môj muž obdarený a veľmi nám to pomohlo v ťažkých chvíľach, ktoré sme museli nejako zvládnuť. S humorom sa to dalo zvládnuť ľahšie.
  • Ja recept nemám. Ale ak by som mal povedať sám za seba, tak by som to označil slovom „obeta“. Obeta má mnoho foriem. Často je to len fráza v kázni, ktorej vlastne ani nerozumieme. V prvom rade treba stavať na skutočných hodnotách, základom je Boh. Čo to znamená? Znamená to, že chcem žiť dobre a starať sa o dobro druhých. Aktívne vyhľadávam čo môžem urobiť pre iných na úkor seba. V mladosti som chodil do domova dôchodcov zadarmo pomáhať ako dobrovoľník. Neskôr som pozeral čo je potrebné urobiť doma, treba umyť riad? treba umyť podlahu, vysypať smeti, povedať mame, že ju mám rád? V manželstve je to ešte jednoduchšie, pretože manželstvo nám dáva miliardu možností ako pomôcť manželke, deťom, susedom, miestnemu kňazovi, … Ide to ľahko??? Ani náhodou, niéééééé!!! Často to nejde vôbec, hlavne vtedy keď idú chalani na futbal a potom na pivo a ja viem, že radšej by som mal ísť von s kočíkom (a bez piva). No a potom „dôvera“ a „komunikácia“, dôvera v partnera, že mu môžem povedať čokoľvek a on/ona ma preto nezavrhne (netvrdím, že sa nenahnevá alebo neostane smutná), jednoducho dôvera povedať si čokoľvek. A v mojom prípade ešte nekonečný boj s pýchou. Pýcha je prapôvod všetkého zlého v živote, z pýchy pramenia všetky hriechy, napr. namiesto toho, aby som umyl riad, poviem manželke, že „zas je to tu ako v chlieve“. Pýcha mi bráni vziať do ruky vecheť a umyť riad, nedostatok dôvery mi bráni poprosiť manželku, aby ho umyla ona a nulová obeta sa postará o to, že keby tých riadov bolo toľko, že už nemám z čoho jesť, tak ich proste i tak neumyjem a basta. Ale ak je sex na 10 zväzkovú knihu, tak potom je recept na manželstvo na 100 zväzkovú knihu, a pritom stačí obeta, dôvera a komunikácia.
  • Neexistuje recept. Čo funguje pri jednom, nefunguje pri ďalších piatich 🙂
  • Je to jednoznačne snaha! Pretože na všetkom sa dá pracovať, do všetkého sa dá vniesť láska, o všetkom sa dá komunikovať, všetko sa dá nejako vyriešiť AK SA CHCE. Je podmienkou aby snaha bola obojstranná a v manželsve bezhraničná.
  • Nemať zadné dvierka
  • Sústrediť sa na dobré veci a uvažovať nad tým, čo je dôležité, lebo po rokoch sa začnú drobnosti, ktoré mi na manželovi vadia, akoby dostávať do popredia…
  • Dušou lásky je láska k duši. Čiže láska, úcta a rešpekt
  • Momentalne citam knihu, rozhovory so slovenskym psychologom Sturom, ktori hovori vela o zdvorilosti…a myslim, ze sa s nim uplne stotoznujem… Zdvorilost a humor su naozaj velmi dolezite pre dobre fungujuci vztah! …akonahle clovek povie nejake zle nepekne slovo, ono to niekde ostane vysiet, zdvorilost je naozaj velka vec…
  • Dobre si vybrať… Snažiť sa nehľadať dobrého človeka, ale stať sa dobrým človekom… Lebo keď sa stretnú dvaja dobrí ľudia, výsledkom je láska, ktorá sa dáva aj prijíma, ktorá nie je sebecká, je tolerantná, nezávidí, nevypína sa, nie je nehanebná…. 1Kor 13… Nepodceňujte vzťah k Bohu u svojho partnera!
  • Odpúšťať si a to, že pravá láska vždy niečo aj stojí, inak by bola „bezcenná“
  • Urobiť pevné rozhodnutie, že toho druhého budem mať rád stále, aj v dobrom, aj v zlom, ani ja nie som dokonalý. Uvedomiť si, že práva láska je vtedy, keď sú tam prítomne nielen city a zmysly, ale aj rozum a vôľa.
  • Plnohodnotný čas strávený vo dvojici bez telefónu, tabletu, tv, PC, ktorý si človek pravidelne a vedome naplánuje. Zahrať si namiesto večera pred telkou nejakú spoločenskú hru alebo sa proste len rozprávať. Stráviť pravidelne víkend niekde “mimo”, aby človek neupadol do stereotypu, vytváral si vlastne spomienky a stále si uvedomoval, za čo môže byt vďačný.
  • To zle nesmie trvat pridlho. Dolezite su pekne spolocne chvilky a obojstranna vola zotrvat v manzelstve, aj ked je prave tazko.
  • Konfrontácie, kompromisy, blízkost tiel aj duší, aj napriek rozdielnemu mysleniu. Denne odpušťať a aj sebe viac. Zbaviť sa dogiem, nedomýšľať si nič čo nie je jasne dane, vypovedané prebraté. Vážiť si starších, načúvať im ale pochopiť aj seba samého a jednať uprimne voči sebe. Podporovať vzájomné obĺúbené činnosti.

Čo je to, čo vás drží spolu?

  • Láska (46)
  • Manželský sľub, Boh (31)
  • Deti, rodina (22)
  • Zodpovednosť (3)
  • Záväzky (2)
  • To, ze chceme byt spolu. 🙂
  • V DOBROM AJ ZLOM. Láska a deti.
  • Láska a ROZHODNUTIE!
  • Vzájomná láska, porozumenie, dôvera, podpora (stojíme za sebou), spoločné rozhodovanie a podobná vízia budúcnosti (v zásadných veciach, ako napr. bývať v dome, alebo v byte?, výchova detí, hospodárenie z financiami a pod.), spoločné zážitky (a veľa smiechu), sloboda vo vzťahu (každý má priestor pre seba a čas na seba – občas sa treba aj vyvetrať, aby nevznikla ponorka), KOMPROMISY (napr. pri rekonštrukcii bytu, alebo zariaďovaní sme ich museli urobiť poriadne veľa) a mnohé iné. Sme proste dobrý tím, ktorí sa vie výborne a efektívne dopĺňať v najrôznejších situáciách.
  • Určte láska, nie zamilovanosť – a to, že sme si nechali obaja „svoj vlastný svet koníčkov a záujmov“ máme okruh ľudí, kde sa stretávame s inými, bez partnerov. Tiež posilňujeme vzťah spoločným koníčkom – turistikou.
  • Pochopenie, naklonnost, priatelstvo, blizkost aj fyzicka,
  • Bola to rodina, teraz už nič, máme sa radi a máme pekný vzťah ale nevidíme v ňom perspektívu, rozchádzame sa s láskou žiť ďalší život
  • Ty kokos! Je veľa vecí čo nás spája aj rozdeľuje, ale definitívnu pečať z mojej strany tomu vzťahu dáva sviatostný manželský SĽUB a prísaha, že ho dodržím. Bez srandy. Beriem to smrteľne vážne. Sviatostné manželstvo má niečo do seba. Na úrade povieš 2 či 3 razy „áno“, podpíšeš sa, nejaká teta ti zarecituje básničku, primátor zavinšuje, off you go. Trapošina bez obsahu. Sviatostné katolícke manželstvo, to je úplne iný level. Ked mas sviatostne manzelstvo, tak najprv davas partnerovi urcity slub, a potom pred celym kostolom prisahas na kriz panu bohu, ze ten slub dodrzis. to nie su malickosti. Toto chces zalozit iba na citoch? Ked do toho nenamixujes aspon 70% rozumu, racionality, tak ako chces dodrzat ten slub? Tam sa neslubuje ze vam bude fajn, ze vzdy bude svietit slnko, ze si budete kupovat zmrzlinu a kazdy mesiac pojdete do kina. Tam sa slubuju sakra vazne veci.
  • Vzajomna ucta a tolerancia. Ista davka slobody.
  • Každá sekunda
  • LÁSKA. 🙂 A nie je to klišé, Tu by sa dal citovať list Pavla Korinťanom o láske. Čítali nám ho aj na sobáši, láska je kľúčová pre všetky vzťahy. Na jednej terapii som počula vetu: a čo by na to povedala láska? a na tú si často keď sa hnevám spomeniem a hneď mám iný pohľad na veci. 🙂
  • Nás držala spolu spoločná vízia láskyplnej rodiny.
  • zvláštna otázka… neviem odpovedať.
  • Určite nikdy vzťah nezachránia deti. Najväčšia blbosť. Nás spolu držia spoločné aktivity – šport, relax, práca v záhrade, ale aj naberanie sólo zážitkov, aby sa bolo o čom rozprávať a na čom zasmiať 🙂
  • Ťažká otázka! Predovšetkým Láska, ktorá nás spája a vôľa spolu byť. V čase kríz je to aj ten verejný sľub a jeho dopad a váha (napr. „ak by som šla na pár dni k našim tí by ma hnali, aby sme si šli nedorozumenia vyriešiť a nie sa zašívať“) a tiež teda Božia milosť, ktorej sa nám hojne dostáva v časoch keď naša vôľa a snaha pomaly dochádzajú.
  • Že sme idealisti., podobne vidíme svet a rozumieme si.
  • spolocne zaujmy, spolocny priatelia, spolocne deti 🙂 , porozumenie, spolocne chvile (lasku neuvadzam, to je take vseobecne a abstraktne)
  • Zvyk. Myslim, ze aj laska, ale taka uz hlboko hlboko skryta.
  • Laska, laska nič iné pretože aj keď si ideme po 30 rokoch a vychovaní 2 dcér sem tam na nervy nakoniec sa vždy na tom zasmejeme alebo len po chvílke mlčania pokračujeme žiť ako keby sa nič nestalo. tomu sa hovorí odpustenie.
  • Láska a jej najvyšší level- deti, spoločný zmysel pre humor, pocit slobody.
  • My,to že mame jeden druheho a vieme,že sa možme na seba spolahnut vo všetkom
  • To čím sa dopĺňame. Nie je to nenahraditeľné ale výnimočné.
  • Vzájomne sa dopĺňame a sme jeden pre druhého oporou, hoci „stále slnko nesvieti“

Aký je rozdiel medzi zamilovaním a láskou?

  • Zamilovanosť je pocit, očarenie, zatiaľ čo láska je vedomé rozhodnutie (takto alebo podobne odpovedalo 14 ľudí)
  • Zamilovanie je počiatočné, chvíľkové, ale láska trvá (takto alebo podobne odpovedalo 30 ľudí)
  • Zamilovanosť je slepá, láska vidí reálnejšie (takto alebo podobne odpovedalo 13 ľudí)
  • Zamilovanie sú hormóny, ktoré sú súčasťou evolučného procesu reprodukcie na udržanie rasy, ale aj ilúzie, ktoré naše podvedomie projektuje na druhého človeka, čo nás otvára novým postojom a zmenám. Láska je stav bytia. Láska je pochopenie. Nie je to emócie a ak raz je, už nikdy nemôže zmiznúť (na rozdiel od zamilovania).
  • Zamilovanie je nádherné očarenie s motýľmi v bruchu, kedy sa reálne nedokážete pozerať na partnera a vidíte ho len v superlatívoch. Ste nadšení z čohokoľvek čo urobí a nepozeráte sa nato realisticky a kriticky. Bojíte sa byť sebou a ukázať predtým druhým aj svoje slabé stránky. Láska je vytriezvenie zo zamilovanosti a ukázanie aj svojich slabostí. Keď si uvedomíte, že milujete toho druhého aj napriek tomu, že mnohé veci na ňom sa vám aj nepáčia, aj vám lezú na nervy, ale zároveň vidíte, koľko radosti a šťastia vám prináša ten človek do života. Keď si uvedomíte, ako sa jeden od druhého učíte a viete robiť spolu kompromisy tak, aby ste boli obaja spokojní a šťastní. Nepotrebujete sa už tomu druhému páčiť za každú cenu a byť bez chyby. Práve naopak učíte sa spolu byť lepšími ľuďmi a prekonávať prekážky.
  • Zamilovanie je fizicka vec, vec hormonov a laska je to, co sa ucime cely zivot, byt tu pre druhych
  • V čase zamilovanosti veľkú rolu hrá telesná príťažlivosť. Tá však zákonite po čase vyprchá. Ak vzťah stojí len na zamilovanosti a nie je tam ozajstné priateľstvo, takýto vzťah sa po čase rozpadne. Hlboké priateľstvo podrží vzťah aj v čase krízy a ich vzájomnú lásku a blízkosť to posilní. Zamilovanosť sa vytratí, ale skutočná láska rastie a má mnohé podoby.
  • Zamilovanosť farbí vsetko na ružovo a partnera idealizuje, je bližšie k typu vzťahu: „milujem ho lebo…“, laska vidí čierne, biele aj všetky farby medzitým a je bližšie k „milujem ho napriek tomu že…“
  • Žiaden ak ľúbime tak ľúbime
  • Zamilovanie príde (a aj odíde) samo, pričom lásku treba pestovať (niekedy sa dokonca rozhodnúť milovať toho druhého aj keď sa mi práve nechce)
  • Zamilovanie je len jedna forma lásky, a žiaľ zamilovanie sa casto stotoznuje s laskou a naivne sa nam v mediach, filmoch, umeni vstepuje predstava ze prava laska je vecne zalubenie. ale to je blbost predsa. Laska nemusi byt vzdy vasniva. Dakedy treba aj povysavat, nakupit, postarat sa o deti. V manzelstve zacnes riesit uplne rutinne veci, ale z mojho pohladu je to racionalna laska. Som s tymto clovekom vo vztahu a v manzelstve lebo ho mam rad, ale tvorime rodinu. To uz nie je len ja a ona, ale nieco viac. Mame nejake ulohy v zivote a mame zodpovednost. Ked tu zodpovednost podriadim vasni a citom, tak to manzelstvo povoli pri prvej vacsej krize. A laska je aj to, ze si dnes povysaval. Ale nezabudni ju aj pobozkať.
  • Zamilovať sa môžem do takmer hocikoho – je to práca hormónov – tie po čase zmyznú, až potom sa uvidí, či je to láska. Láska je, keď dokážeš dať toho druhého pred seba, dokážeš mu slúžiť a nečakáš to späť.
  • Zamilovanosť je egoistická. viac myslí na seba ako na toho druhého. láska žije pre toho druhého.
  • Láska je hlboká a nepozerá sa očami, ale srdcom.
  • Každý to vníma asi inak a inak to pociťuje…z môjho pohľadu v tom rozdiel nie je
  • Sú to úplne iné veci: eros / agape / charitas
  • Zamilovanie nie je moc spate s realitou, myslis si, ze ten clovek je dokonaly a nemoze ti ublizit. Laska uz ano – ostavas s tym clovekom aj ked ti padli klapky z oci alebo ti velmi ublizil a vobec neciti vinu. Je to nieco nepochopitelne, akoby tajne ta nieco k tomu cloveku stale taha napriek vsetkemu.
  • Zamilovanie skôr či neskôr pomynie, ak nie je živené pravou láskou, vedomým rozhodnutím milovať toho druhého. Alebo inak: zamilovanie je užívanie si vzájomnej náklonnosti; láska je chcieť a konať dobro pre druhého. A to znamená zameranie na druhého aj napriek tomu, že city už pominú. Lebo city nie sú láska.
  • Zamilovanie je stav eufórie. Láska sa rozvíja, keď eufória prejde do poznania skutočnosti. Partner je pred tebou odkrytý a vidíš slabé miesta, s ktorými sa potrebuješ vyrovnať. S niektorými zápasiť, iné tolerovať. Odpúšťať, ale aj vedieť si stanoviť hranice a dodržať ich. A vracať sa od sklamania k nádeji a radosti.
  • – Zamilovanie = daj mi,   láska = tu máš.
  • Motýle z brucha uletia, ale začnete si partnera vážiť, lebo vás neklame a nepodráža. V opačnom prípade – utekajte !!! A hlavne nedávajte mu milión šancí, neváži si vás.
  • Myslím, že v zamilovaní je aj kus sebectva, žiarlivosti, kým láska sa snaží odpúšťať a tolerovať aj potreby toho druhého.
  • Že láska ma v sebe aj nádej a nevzdá sa keď okuzlenie opadne. Skutočná láska mysli viac na druhého ako na seba – chcem aby Ti pri mne bolo dobre.
  • Laska buduje
  • Zamilovanie pomôže otvoriť sa pre druhého, je to najkrajší pocit, robí šťastnou mňa. Láska je natrénovaná a veľa záleží na vlastnom rozhodnutí, či chcem milovať, nie či musím.
  • Zamilovaní sme boli, sme aj budeme ak chceme je to o tom co hovori hlava. Laska ta je len v srdci a je hlavne bezpodmienecna. Davat a dostavat lasku to je skutocne naplnenie dvoch dusi vo vsetkych vztahoch nielen v partnerstve. Ked sa bezpodmienecne lubime mozme byt aj vzajomne do seba zamilovani to sa nevylucuje. Obycajne vsak vztahy zacinaju zamilovanim bez lasky su plne ocakavania obmedzeovania ovplyvnovania a podmienovania a ak sa v nich neprebudi laska tak zle skoncia.
  • Ja som stále aj zamilovaná v niektorých momentoch 🙂
  • Zamilovanosť je fyzická, láska je psychická záležitosť, alebo inak, zamilovanosť je nevedomá, láska je veľmi vedomý proces. Zamilovanosť „ide“ sama od seba a na láske sa musí „makať“ 🙂
  • Zamilovanie by som pripodobnil požiaru a lásku vode, ktorá od prameňa cez bystrinku, potok, rieku a veľtok sa vleje do oceánu
  • Láska je dlhodobá záležitosť, zamilovanie krátkodobé. Láska prekonáva aj problémy, zamilovanie nemusí. Keď je človek zamilovaný nemôže spať, keď miluje spí sa mu lepšie.
  • Zamilovanie sa je vecou tela. Láska je vecou duše. Milujete toho druhého, aj keď vás sklame, aj keď urobí to, čo vás zabolí, zraní. Napriek tomu mu operiete, navaríte, ožehlíte… A naopak: On vám povysáva, umyje riad…
  • Zamilovať a odmilovat sa človek dokáže rýchlo. Zamilovanosť často vyprchá pri prvých problémoch a človek sa rozhodne radšej pre rozchod, Resp. Iného partnera. Pri skutočnej láske sa človek rozhodne druhého akceptovať a rešpektovať, takého aký je. Pár sa rozhodne riešiť problémy spolu a keď niečo nefunguje, rozhodne sa na tom pracovať. Slovo rozchod si človek vymaže zo svojho slovníka a aj keď sa človek napr. Počas hádky neznáša, napriek tomu sa lubi.-
  • Láska nestojí len na pocitoch ale stojí na tuzbe slúžiť, dať sa
  • Veľmi veľký, láska je OBETA+ potreba cítiť úprimnosť druhej strany
  • Zamilovanie je na zaciatku vztahu, ked sa spoznavaju partneri…laska je ostat aj ked by som najradsej usla a nikdy viac sa nevratila……ale….stale som s mojim manzelom a detmi
  • Zamilovanie je magické ale zakrýva aj problémy a chyby. Láska je každodenná práca byť prítomný vnímať byť láskavý byť spoľahlivou oporou, byť priateľom, milencom, odpušťať. Ale zároveň nezaprieť seba, slobodne sa vyjadrovať, slobodne konať, byť aktívnou osobnosťou a tiež matkou a dcerou.

Čo by si odkázal stredoškolákom, ktorý tvrdia, že sobáš je len „kus papiera“, formalita a pre dlhodobý vzťah absolutne nepotrebné?

  • Ked aj neveris tomu co ti o tom hovori cirkev, ale vedcov by si hadam mohol pocuvat. Pozri si studie a vyskumy, co to robi s ludmi, so vztahmi. Zit s niekym nadivoko je ako jazdiť celú zimu na letných gumách. Nikdy nevieš v ktorej zákrute si out of game. Zimné gumy, iný level. Koľko ľudí poznáš, ktorí žijú celý život „bez papiera“ a vydržalo im to až do staroby? Ja nikoho. Maželstvo nie je klietka, do ktorej ťa zavrú. Manželstvo nie je len papier. Manželstvo konštituuje rodinu, a rodina je spoločenská ustanovizeň, inštitúcia. Dospej a pochop to. Detto sex pred manželstvom, spoločné bývanie pred manželstvom – pozri si vedecké štúdie.
  • Pre dlhodobé fungovanie potrebujeme zmluvu, ako budeme spolu žit. A to je sobáš. V obchode tiež musia byť zmluvy. Inak by vzájomné fungovanie firiem nefungovalo. Dohoda sa podpíše a dodržujú ju obe strany. To je aj sobáš – podpísanie mluvy.
  • Ano sobas je mozno len kus papiera a na ruke vas mozno bude ominat obrucka ale ta obrucka na ruke vam bude neustale pripominat ze vas doma niekto caka a zalezi mu na vas. Ze ten niekto sa rozhodol zdielat s vami cely svoj zivot, bude vas podporovat a vzdy budete mat butlavu vrbu ktora si vas vypocuje. Sobas vas zviaze spolocnym putom a predsa „Ve dvou se to tahne lip.“
  • Až po svadbe som si uvedomila, čo som spravila, že som oficiálne uzavrela dvere pre všetkých potenciálnych nápadníkov a odteraz patrím len jednému….až do smrti. Dosť frustrujúce. Ale po týždni ma naplnil pokoj a radosť, že som si vybrala dobre a začala som si manželstvo užívať. Všetci vás hneď berú serióznejšie, ak ste manželia. Máte zrazu akýsi formálny nárok na svojho manžela 🙂
  • Ak vieš, že je to Láska, skutočná a hlboká tak sám budeš chcieť nazývať svoju lásku manželom/manželkou a nie druhom alebo družkou
  • Vzťah sa buduje a keď doň nebudú prispievať obaja z partnerov, tak krachne. Keď ich nedrží „papier“, tak človek si myslí, že môže odísť a keď odíde, všetko sa končí a žiadna zodpovednosť naň nepadá. Manželstvo sa nedá roztrhnúť ako kus papiera, nedá sa len tak odísť. Je to zodpovednosť, ktorá nesie so sebou aj dôsledky. Ak prídu deti, časom už vedia, že patria do zväzku, kde má každý svoje miesto, úlohu a zodpovednosť.
  • Možno len toľko: možno, že sobáš je ozaj len kus papiera, ale vyslovením manželského sľubu si do určitej miery zatvárame pomyselné zadné vrátka a prijímame Božie požehnanie v plnej miere, nakoľko manželstvo a sobáš znamená vedomé rozhodnutie a deklarovanie toho, že milujeme nie preto, ale aj napriek tomu….
  • Maju pravdu. Je to kus papiera. Ale to, ako sa k tomu „papieru“ stavaju ukaze, ako si vedia vazit svoje vlastne sluby v zivote, slub niekomu pomahat a vazit si toho druheho – ovela lahsie je takyto slub ignorovat alebo zrusit – ak ho clovek nikdy nepodpise, lebo v duchu si hadam kazdy povieme, ze predsa o nic nejde. Ale ked slubujeme pred svedkami a potom aj pred svedkami slub zrusime – vsetci (my sami ako aj ludia okolo nas) vieme, ze tie nase sluby asi stoja za kybel h…..
  • Napriek tomu, že som kresťan, myslím si, že spojenie dvoch ľudí je v širšom zmysle „príroda“. Odhliadnúc od praktík v tomto kontexte naprieč dejinami či už v kladoch alebo negatívoch…by som pri stredoškolákoch apeloval na „sľub“ vernosti, v zdravý i chorobe….v šťastí i nešťastí…tomu rozumejú…
  • Áno, aj iné veci sa dajú povedať o niečom, čo nechceme. Pracujem s ľuďmi. Niektorí žijú v manželstve, niektorí bez manželského sľubu. Vidím, že tie páry, ktoré žijú bez sľubu vernosti, sa cítia nezávislejšie. Ale iba v tom, že sa môžu hocikedy rozísť. V skutočnosti však prežívajú miesto nezávislosti iba strach, že ten druhý ho opustí a podobné negatívne pocity. Boja sa ukázať pred partnerom pravú tvár a tak si hrajú niekedy pred sebou divadlo. V manželstve sa páry omnoho viac poznajú, ich vzťah je priamejší, krajší. Cítia sa bezpečne a to im dáva slobodu a nezávislosť (pretože sú nezávislí spolu). Ťažkosti riešia spolu. Preto je pravdepodobné, že ich vzťah vydrží do konca života.
  • Že to tvrdenie je blbosť. Manželstvo je druh spoločenskej zmluvy a z neho vyplývajú konkrétne benefity/privilégiá/práva aj konkrétne záväzky/povinnosti, a to aj v právnej aj na čisto ľudskej rovine. Mnohí veriaci dodajú, že aj na duchovnej.
  • Aj „vodičák“ je kus papiera, ale ak ho nemáš, nemáš právo viesť motorové vozidlo, odviezť niekoho, pomôcť… aj „manželstvo“ môže byť bez papiera, ale bez tohto „oprávnenia“ to nie je ideálne pre Teba, spoločnosť, všetkých.
  • Ze preco nepovazuju za kus papiera hocijaku inu zmluvu? Manzelstvo je tiez zmluva, ktora ak sa porusi, tak sa riesi pravne. A taktiez, to nie je „len“ kus papiera, ale otocim to, „az“ kus papiera. Proste, to, ze sme sa rozhodli svoj vztah vyvysit az na pravnu formu, dodava vyssiu hodnotu nasho vztahu. Uz to nie je, ze sme si slubili vernost niekde pod figovnikom, ale pred statom (pre veriacich najma pred Bohom). Preto to ma vyssiu hodnotu, lebo jeho zrusenie je ovela zlozitejsie a vaznejsie. Ja by som sa urcite tisickrat rozisla so svojim muzom, keby sme neboli svoji. Ale vdaka tej vaznosti a vyssej hodnote specatenej „tym papierom“, sa to vzdy nejako utriaslo. A rodina v tazkych situaciach tiez pomohla, kedze sobas nas s nou spojil. Keby to bol len moj frajer, tak moja rodina by ho nebrala este celkom ako clena rodiny. Ved frajerov som mala aj predtym, tak preco by mali sa rypat do tohto vztahu? Urcite by sa nesnazili nam vo vztahu pomoct, lebo by to bola len nasa vec. No ked uz ho sobasom prijali za svojho zata, tak je to uz aj ich vec a zaujem, aby nam bolo dobre, ved od toho zavisi aj zivot ich vnucat predsa. Dnes sa sobase beru dost sukromne, beru sa dvaja bez rodiny, len svedkovia, najlepsie niekde v cudzine na ostrove, no okradaju najma seba a je to iluzia si mysliet, ze je to len ich vec. Beries si zaroven aj celu jeho rodinu. Aj ked dvaja budu zit daleko od svojich rodin, ta rodina ma na teba dosah, minimalne v tom, ze ta vychovala a si jej zrkadlom. Mne dost pomohlo pochopit manzelovu rodinu, z coho on pochadza, aby som ho lepsie pochopila a zistila, preco sa sprava ako sa sprava. Keby som sa distancovala od jeho rodiny, nemala by som tuto skusenost, horsie by som poznala svojho muza. A to ani nehovorim o tych benefitoch, ze mozes rozvijat vztahy s manzelovou rodinou. Kto to nevyuzije, nic ani neziska.
  • Človek, a tínedžeri zvlášť, chcú robiť veci naplno. Nestačí im priemernosť a už vôbec podpriemernosť. Naša spoločnosť sa za stáročia vyvinula tak, že najdokonalejší spôsob aký vymyslela aby si dvaja mohli vyznať lásku a aby ich láska bola rozpoznaná spoločnosťou a chránená spoločnosťou, je oficiálny manželský sľub. Ak tínedžeri alebo niekto iný vymyslí ešte niečo dokonalejšie, nech sa páči. Ale dovtedy nerozumiem, prečo tínedžeri a vôbec mladí ľudia tak trvajú na tom aby všetko bolo čo najdokonalejšie, a vo vzťahu – čo je pre nich tá najdôležitejšia vec – túto dokonalosť odmietajú. Podľa mňa je to pokrytecké a nechcú si priznať, že sa manželstva boja.
  • Moj muz povedal pred vsetkymi ano, kto z vas toto da? A slovo mojho muza nie su len tri pismenka, ale znamena to, ze i ked ostanem na voziku, viem ze jeho ano je navzdy.
  • Ak žijú spolu už pred uzavretím manželstva, tak si myslím že čiastočne majú pravdu. Ale aj napriek tomu – vždy je to rozhodnutie na cely život, už nepatrím sebe ale tomu druhému. Opadne stres zo zhanania partnera, zrazu taký pokoj – ja už toto nemusím riešiť, ja už som si vybrala… A aj pre deti je veľmi dôležité že vedia že toto je moja rodina ktorá je stále spolu, mama sa vola rovnako ako tato a bude to stále tak…
  • Keď je to len zbytočná formalita, tak sa nie je čoho báť. A predsa je to o odvahe postaviť sa pred ľudí, ktorí pre nás niečo znamenajú a verejne vyhlásiť, že toto je človek s ktorým chcem žiť. Je to ako verejný záväzok. Čosi viac ako „teraz som s Tebou a keď mi polezieš na nervy tak sa rozídeme“
  • Manželstvo je verejný sľub. Osobne by som nežila s nikým, kto sa neodhodlá verejne sa zaviazať. Verejne niečo sľúbiť má na oboch veľký dopad. Myslím, že žena je viac vážená a cíti sa bezpečnejšie a muž je zodpovednejší.
  • Sobáš je záväzok. Kto sa nechce viazať, ten skutočne nemiluje. Necháva si zadné vrátka, aby mohol vycúvať a to je sebecké. Láska chce dávať, myslí na druhého viac než na seba, je silnejšia ako smrť. Nemáme takú lásku, ale máme sa o ňu usilovať. Sobáš je aj spoločenská záležitosť, dotýka sa nielen muža a ženy, ale aj ich detí, rodičov a celej spoločnosti. Dobrá spoločnosť je tá, v ktorej je poriadok. A k tomu poriadku patrí aj rodný list, aj sobášny list…. Kto si myslí, že rozchod nezosobášených nebolí, je na veľkom omyle. Bolí rovnako a právne dôsledky sú neraz horšie ako pri rozvode. Takú mám skúsenosť z rozhovorov s mnohými ľuďmi.
  • Že aj Ústava je len kus papiera a pritom má veľkú hodnotu, aj 500€ je len kus papiera, ale čo všetko by sme mohli za ňu vlastniť. Aj kúpno-predajná zmluva je len kus papiera a predsa vyjadruje právo a nejaký majetok. Kus papiera, ktorý spojí dva životy v jeden nie je formalita, lebo to dokáže urobiť spôsobom, ktorý nie je napodobiteľný len samotným spolužitím. Rovnako ako keď ti niekto požičial auto a vlastne by tak z toho vyplynulo, že ho môžeš používať dokedy len chceš, vlastne na furt, ale vlastne by nikdy nebolo tvoje a hoci by si ho mal na krku nemohol by si s ním nič, lebo nie je tvoje.
  • Je to odhodlanie oboch ostat spolu v dobrom aj v zlom, to je slub. Skusany casom…Nie vzdy sa to da ale splnit, ked jeden z nich zlyha v jednej oblasti ako je respekt a prestane byt priatelom…Manzelstvo je kazdy den sa rozhodnut zamilovat do tej istej osoby znova a znova. Je to o rozhodnuti.
  • Nech si pozru prvych 12 minut videa Marka Gungora: https://www.youtube.com/watch?v=ZP0pXPCFn-0&t=483s
  • Je to samozrejme vec nazoru a dlhodoby vztah moze fungovat aj bez papiera ale moj nazor je ze pre vztah ma manzelstvo hlboky vyznam a malo by byt viacej podporovane verejnostou a viac by sa mohlo o nich rozpravat lebo existuje urcite vela krasnych a stastnych manzelstiev. Mnohi ludia sa prave po drhorocnych fungujucich vztahoch vo vyssom veku sobasia (vascinou tajne) a tym si vzajomne daju najavo ze patria k sebe a takto to citia. Ked to tak citia uz mladi ludia o to lepsie a manzelstvo to dokaze upevnit len v tom vztahu by uz mala byt bezpodmienecna laska a vzajomna vizia spolocneho zivota nie len zamilovanost alebo nahodne ocakavanie potomka co sa tiez obcas stava ako dovod na vstup do manzelstva.
  • V niektorých momentoch som si to aj ja myslela, ale tá istota, že s týmto človekom je to naozaj a navždy Vám umožní si oddýchnuť a naozaj sa tomu druhému otvoriť.
  • Osobne si myslim ze je to pravda. Ak sa dvaja chcu rozist, tak sa rozidu aj ked maju papier. Dokazuje to statistika. Ak sa dvaja naozaj nasli ostanu spolu aj bez papiera. Ale na druhej strane ak je to v podstate jedno, preco si ten papier nevybavit? 🙂 Svadba je skvela party 🙂
  • Manželstvo nie je pre každého. Pokiaľ nie ste vnútorne presvedčení, že to nie je správna vec, žite bez papiera. Možno časom dospejete k tomu, že chcete žiť v manželstve. Keď niekoho milujete, plánujete s ním rodinu a nenechávate si zadné vrátka, radi s ním všetko zdieľate a to, že je vašim manželom alebo manželkou je pre Vás radosťou. Manželstvo ale nie je zárukou šťastného života a verím, že aj bez sobáša sa dá prežívať kvalitný vzťah. Je to na rozhodnutí každého z nás.
  • Ze sa poriadne mylia :-). Ten slub Ta niecomu zavazuje a ak do toho vztahu vpustis aj Boha, tak Ti bude pomahat.
  • Manželstvo je rozhodnutie žiť spolu do smrti v láske, vernosti, dobrom aj zlom, ale nielen rozhodnutie, ale aj záväzok a zodpovednosť – aj verejná deklarácia Zároveň vyjadruje ochotu byť rodina a mať deti. Keď to povieš v súkromí na rande, iste to myslíš úprimne. Keď to povieš verejne pred svedkami, rodinou, kamarátmi – oznamuješ všetkým, že si za tým stojíš a nemáš to problém deklarovať. Ak si to ochotný deklarovať súkromne, ale nie verejne, no neviem…
  • Myslim si, ze neist do manzelstva je len vyhovorka k tomu, aby sa rozhodli, ze toto je uz naozaj moj posledny partner, ze je to naveky a je to ponechanie si zadnych dvierok.
  • Manželstvo je prísaha, nie kus papiera. Prísaha, kedy ja muž, dávam svoje slovo pred Bohom a ľuďmi, Pred mojou rodinou a jej rodinou, pred mojimi a jej priateľmi. Je to naplnenie istej časti života. Treba zažiť a skúsiť a zistia rozdiel. Možno majú doma a v okolí vzory, ktoré im o tom nevedia svedčiť. Tak nech radšej hľadajú také páry, ktoré manželstvo žijú skutočne tak, ako sa má. Ak takých stretnú neverím, že nebudú chcieť zažiť to isté, čo prežívajú tí manželia.
  • Sobáš je zodpovedné rozhodnutie, ktoré dáva aj právnu formu vzťahu muža a ženy a neskôr aj detí, ktoré sa narodia z tohto vzťahu. Dáva pocit istoty a bezpečia, pokiaľ sme si vybrali dobre. Preto je také dôležité správne si vybrať partnera a nepúšťať ho hneď do svojej najintímnejšej zóny, aby fascinácia sexom neprekryla vlastnosti, ktoré si mám všimnúť ešte pred tým, než sa rozhodnem zdieľať s ním spoločnú domácnosť aj posteľ…
  • Ten „kus papiera“ sa môže pri upratovaní, či sťahovaní stratiť a ani si to nemusíte všimnúť. Nejde o „kus papiera“. Ide o to, čo sa vám pri sobáši vpíše do srdca – že niekto vám verejne (alebo i v kostole pred Pánom Bohom) vyzná lásku a dá vám sľub, že vás bude milovať, o vás sa starať, vernosť vám zachovávať a bude pri vás stáť v akejkoľvek situácii života. To isté sľúbite vy jemu. A ak podľa tohto sľubu tí dvaja žijú – je to láska. Na to nezabudnete do konca života (čo ste si pritom mysleli a čo ste pritom cítili) – tak silný je to zážitok! Ak si to dvaja ľudia, ktorí sa milujú , „nesľúbia“, sami sa ukrátia. Akoby ich vzťahu ešte niečo chýbalo. Akoby neprijali celú zodpovednosť na seba za toho druhého, za ich spoločný vzťah a život. (Nikde nie je NAPÍSANÉ, že toho druhého mám milovať, aj keď ma naštval!!!) Ja to už napísané mám. I to, že môj manžel ma „musí“ milovať, aj keď ho nahnevám.:o)
  • Často to je len výhovorka, aby človek nemusel nahlas vysloviť to, čoho sa naozaj boji – seriózneho záväzku a vedomého rozhodnutia sa pre druhého. Predsa len z “obyčajného” vzťahu sa človek ľahko dostane a nemusí na ňom pracovať. Jednoducho si stačí zbaliť kufre a je to. Keď je človek zosobášený, je to samozrejme o nieco zložitejšie. Je to ale rozhodnutie, ktoré musí urobiť vo vzťahu každý sám pre seba, Resp. Vo dvojici. Manžel/ manželka má aj v právnom štáte špeciálne postavenie, priateľ/ priateľka nie. Preto je to aj pre mna najväčší možný prejav lásky voči sebe navzájom a nejakou čerešničkou na torte vo vztahu, keď sa človek rozhodne povedať si áno, s tebou chcem stráviť zvyšok môjho života.
  • Po štúdiu sociológie trochu zdieľam tento názor, hlavne preto, že ľudia síce „pred oltárom“ sľubujú, že spolu zostanú v dobrom aj v zlom, ale reálny život tomu nezodpovedá. A je iba na nich, či svoje slovo dodržia. Preto, ak sú dvaja skutočne rozhodnutí budovať svoj vzťah a zostať spolu, žiadny papier nepotrebujú, ale ak je to barlička o ktorú sa pri tom môžu oprieť, je ten papier veľmi dôležitý. Tak ako placebo efekt v medicíne.
  • Nie je podstatný papier, ale Tvoja odvaha prevziať na seba zodpovednosť, verejne prisľúbiť odhodlanie byť verný jednej osobe. Buď už konečne hrdina, začni byť zodpovedný a prevezmi život za seba a svoju milú do svojich rúk! Ak vstúpiš do manželstva a zložíš rodinu, tak pre svoje budúce deti si urobil veľmi dobre, lebo si im pripravil istotu a bezpečie pevného vzťahu mamky a ocka.
  • Sobáš je záväzok. Hlavne žena do vzťahu dáva viac citov. Láska v dávaní nemá hraníc a bez sobášu si stále nechávaš zadné dvierka. Ten vzťah nie je úprimný.
  • Ak sa naozaj miluju, tak sobas nemoze byt prekazkou. Neverila by som priatelovi, ktory by si ma nechcel vziat, ze ma skutocne miluje.
  • Mnohí ľudia však manželstvo žijú len formálne a ich vzájomný vzťah dávno vybledol a rozísť sa je dnes tak jednoduché…. preto chápem mladých ľudí, ktorí zažili tieto formálne manželstvá, resp. vzišli z neúplných rodín, že uprednostňujú hodnotu vzťahu pred formálnym papierovým manželstvom. Problém je však v zámene príčina- následok. Mladí ľudia spolu dlhé roky žijú, prípadne striedajú partnerov (na skúšku) a mnohé manželstvá potom vznikajú z dôvodu tehotenstva – potrebný papier pre meno dieťaťa…. Akoby protestom proti takto uzatvorenému manželstvu je najnovší trend medzi mladými ľuďmi – zobrať sa až okolo 1. roku dieťaťa… Mali by sme sa vrátiť k budovaniu čistých vzťahov, vzájomnej úcte….

2. časť : O vašom najväčšom krízovom období

Každé manželstvo je pochopiteľne „raz hore, raz dole“. Ak si ale spomínaš na tú najťažšiu krízu a neprekáža ti podeliť sa o túto skúsenosť anonymne, prosím vyplň aj túto časť. Nech sa už kríza skončila zmierením alebo aj nie. Krízou sa myslí ťažké narušenie vzťahu, napr. strata dôvery, úcty, nevera, odcudzenie, narušenie sexuálnej intimity atď.

Na túto časť odpovedalo 71 % ľudí. Z tých, čo odpovedali, pozri výsledky dole.

Prekonali ste manželskú krízu?

Čo spustilo krízu?

  • Pracovné a finančné problémy (takto alebo podobne odpovedalo 7 ľudí)
  • Strata komunikácie (takto alebo podobne odpovedalo 7 ľudí)
  • Alkohol (takto alebo podobne odpovedalo 7 ľudí)
  • Nevera (takto alebo podobne odpovedalo 7 ľudí)
  • Deti, starostlivosť o ne a rodinu (takto alebo podobne odpovedalo 6 ľudí)
  • Nevysporiadané vzťahy s rodičmi (takto alebo podobne odpovedali 4 ľudia)
  • Málo spoločného času (takto alebo podobne odpovedali 2 ľudia)
  • Nenaplnanie si potrieb , odcudzenie, zranenia z minulosti, neriesene problemy vo vztahu
  • Manželové mánické správanie
  • Nekomunikácia, neriešili sme veci, ktoré jedného z nás alebo oboch trápili.
  • Krízu môže spustiť ČOKOĽVEK. choroba. nedostatok peňazí. ťažké obdobie v robote. U nás asi nedostatok komunikácie. Manželstvo je plné kríz. Ale kríza je ok ak ju chápeš ako príležitosť zlepšiť svoje manželstvo.
  • Partnerka mi zovšednela.
  • Iny pohľad na veci v rodine
  • Strata pozornosti od partnera.
  • Zivotna zmena
  • Rad stesových situácií a následné stratenie nervov jednej alebo oboch strán
  • Manzelove prilisne lipnutie na pocitaci a neochota pomahat v domacnosti
  • Stále som chcel viac a viac. Robil som presne to čo som videl u mojich rodičov a moji rodičia žijú zle. Bez Boha, bez pravých hodnôt, bez obetovania sa a darovania sa jeden druhému.
  • Spontanne potraty
  • Klamstvá ohľadne financií a následne strata dôvery.
  • Manželova kríza stredného veku. Jeho pocit, že možno máme skvelý vzťah ale niekde čaká pani dokonalá.
  • Moje očakávania od manžela. Hneď od začiatku manželstva som bola nespokojná s mnohými charakterovými nedokonalosťami môjho muža. Po svadbe akosi viac vyšli najavo.
  • Strata ucty a respektu
  • Asi vycerpanost a kolotoc rovnakých povinnosti
  • Ziarlivost manzela co som pocitovala ako jeho strach o to ze o mna pride ze ma strati ze ho opustim kvoli niekomu kto by ma obdivoval a mohol by mi popliest hlavu.
  • Ked si nepovieme vsetko, ale zaobalujeme to a nechceme to riesit…
  • Neustále výčitky voči tomu druhému
  • Manžel mal krízu stredného veku, kedy sa mu zdalo, že zatiaľ nič nedosiahol, nič sa mu nedarí, … ani sám nevedel toto obdobie identifikovať, cítili sme obidvaja, že stráca záujem aj o mňa aj o deti
  • Odcudzenie
  • Moja osobna neistota, ci je moj manzel ten spravny pre mna
  • Sebectvo
  • Ku kríze prispelo viac vecí, ktoré sa ťahali roky- strach a dlhé vyrovnávanie sa s chorobou a stratou najbližších a vďaka tomu úplné prehodnotenie a absolútna zmena životných plánov, naštrbenie vzťahov v rodine, používanie slov ako „jedu“ a vzťahovačnosť….a ešte kopec nahromadených vecí
  • Vzťah stagnoval – bolo nám spolu dobre, ale nesnažili sme sa, aby bolo ešte lepšie, málo sme si vážili blízkosť , nepreukazovali sme si toľko úcty a empatie, ako sme vzájomne potrebovali, málo sme relaxovali a povinnosti nás valcovali – mali sme v tom období menej zážitkov radosti a bezstarostnosti
  • Choroba
  • Neúcta, branie všetkého ako samozrejmosť, On bol dominantný a vyžadoval poslušnosť a plnenie si povinností, aj sexuálny styk hodnotil ako že je to moja povinnost. Silný patriarchát a napokon utiekanie sa k iným ženám u ktorých hladal obdiv a pochvalu
  • Strata dovery k manželovaj laske iba ku mne. Reakcia na stres mimoriadne nevhodna.Strata zamestnania. Strata rodiča. Strata vedomia o podstate spoločného bytia.
  • Sebectvo, uprednostňovanie pracovných povinností pred rodinou

Ako dlho krízové obdobie zhruba trvalo?

Myslíš, že sa dalo kríze predísť?

  • Lepšiou, hlbšiou, častejšiou komunikáciou (takto, alebo podobne odpovedalo 21 ľudi)
  • uvedomit si skor, ze naprava nie je v tom druhom, ale vo mne…jediny clovek, ktoreho mozeme zmenit, sme my sami. Ked nieco zmenime, zvycajne na to druhy reaguje tiez pozitivne. Vela to boli a vela to aj stoji, ale stoji to za to.
  • prispôsobením sa, otvoreným dialógom
  • Ber to triezvo. Predídeš jednej kríze, príde iná. Je to ako chrípka. Nevyhneš sa tomu. Prežiješ to. Prehučí to. Zabolí. Nevadí. Taký je život.
  • Pochopenim a vzitim sa do vnimania toho druheho…
  • Porozumením a dôverou.
  • Pohľad na situáciu Z druhej strany
  • Pestovať vzťah.
  • ak by rodičia dokázali akceptovať, že teraz už patríme jeden druhému a my tvoríme nové spoločenstvo
  • V živote nás stretávajú veci, na ktoré sa nedá pripraviť a riešime ich ako najlepšie vieme. A aj vo vzťahu sme každý zodpovedný sám za svoje činy. Nemylsím si, že vždy dokážeme ovplyvniť konanie toho druhého.
  • Myslím, že som bola voči manželovým podnikavým nápadom málo opatrná. Snažila som sa ho povzbudiť a neuvedomila som si včas, že to môže viesť k ohrozeniu rodiny.
  • Božie milosti sme síce dostali, ale nevedeli sme ich prijať. Prijať v mojom prípade znamená otvoriť oči, uši a pozerať a počúvať iných. Prestať rozprávať o sebe a sledovať svet okolo seba. Prijať Božie volanie. Čo to je??? Ako ho rozpoznať??? Božie volanie alebo pozvanie je neustále okolo mňa, veď neprejde deň, aby niekto niečo nepotreboval, požičať ceruzku, odniesť kolegovi papier do kancelárie, byť ticho a počúvať, keď niekto chce rozprávať/vyrozprávať sa, povedať spolužiačke/spolužiakovi ďakujem, umyť rodičom auto, neísť sa ožrať s chalanmi, … ak by som vyznával iné hodnoty a aj podľa nich konal, nedával by som na prvé miesto vždy len seba. A keby som nebol taký pyšný, možno by som videl ako moja manželka trpí, čo potrebuje, ako jej dokážem pomôcť a určite by som potom lepšie videl čo všetko pre mňa robí ona.
  • Kto na toto príde, nech získa Nobelovu cenu 🙂
  • Myslím, že som mu veľmi dôverovala, pracoval totiž vonku.
  • Nebyť sebecká.
  • že by neustále žili v jednej domácnosti a aj napriek veľkému množstvu práce si na seba pravidelne našli čas
  • Nedalo sa tomu predist niekedy okolnosti a ludia okolo vas vstupuju do vasho vztahu aj nepozvane a treba sa s tym popasovat je to na oboch partneroch aby si to vysvetlili a stanovili jasne hranice a chranili vztah ktory spolocne buduju.
  • Naucit sa hovorit aj o neprijemnych oblastiach, o zlyhaniach, zit v pravde bez pretvarky…ten druhy to aj tak vzdy vyciti…netlacit problemy pred sebou, ale ich riesit…mysliet aj na dobro toho druheho…byt ohladuplny…uznat si chybu…spolocne hladat riesenia…podporovat sa navzajom…raz je jeden dole raz druhy…
  • Každej kríze sa dá predchádzať, ale príde iná. Neexistuje futbalový tím, ktorý neprehrá zápas, treba ale vyhrať ligu. Na to je tréning, príprava, analýza, ale hlavne ochota to riešiť.
  • počúvať svoju intuíciu
  • Kríze sa nedá predísť. Je možné ju zmierniť.
  • Treba si uvedomiť, že v živote to je tak, že raz si dole a raz si dole. Tak niekedy len treba počkať, kým to dole prejde.
  • komunikáciou a zmenou základnej vnútornej otázky „čo chcem ja pre svoje dobro a pohodlie?“ na „čo je v prospech môjho partnera?“
  • Keby nebol manzel alkoholik
  • Väcsia aktivita partnera – väcsia pomoc z mojej strany
  • casto som manzelovi rozpravala o mojej nespokojnosti, zial nikdy nepadli moje slova na urodnu podu. ako keby som rozpravala stene
  • Úprimnosť a úcta voči druhému rovno od začiatku vztahu. Keď je človek vo vztahu, mal by sa pre ten vzťah rozhodnúť na 100%, inak to fungovať nemôže.
  • vnímaním potrieb a názorov toho druhého. my sme ani nevedeli že sa do nej rútime.
  • Pomaly k hovoreniu a rýchly k počúvaniu..
  • Neviem, myslím, že nepoznám svojho partnera, ako by som mala.
  • travenim viac spolocneho casu
  • Manželovou väčšou ochotou problém riesit
  • lepším vzájomným vnímaním potrieb , naplňaním „citových nádob“, lepšou psychohygienou, pravidelnou otvorenou komunikáciou, spoločnou modlitbou
  • Viacej jeden druheho podporovat v tom co sme robili….“tahat za jeden povraz“
  • rozdelenim si casu mezi dieta a muža a rozdelenim povinnosti,trvanim na pomoci. Uvedomenim.si chyb so stratou odvahy v strese a bratie to ako realitu a reagovanie na to inak.
  • Ako dospelý muž som si mal vyriešiť vzťahy s rodičmi a zranenia z detstva už oveľa skôr, aby sa neprejavili svojim účinkom po niekoľkých rokoch manželstva.
  • počúvaním sa, nereagovaním hneď emocionálne….
  • Mala som viac prejavovat svoje city a hladkat manzelove EGO. Od začiatku manželstva som bola viac ja dominatna. Asi som mala byť viac manželkou, milenkou, ženou.
  • Oslobodiť sa od závislosti na práci
  • nemat deti, ale potom by bola ina kriza
  • Tým, že by som sa nesnažila za každú cenu vyhovieť ľuďom, ktorí od začiatku dávali najavo, že sa im naše manželstvo nepáči. Úcta k rodičom spočíva práve v to, že im úprimne povieme, že nám to ubližuje, čo robia, lebo tým dávame príležitosť, aby svoje konanie a postoje prehodnotili a stali sa lepším.
  • Rešpektovať rozhodnutia druhého
  • Mala som byť úprimná voči partnerovi, mala som si vedieť správne určiť priority, ktoré mi vtedy lietali.
  • Keby sa muz postavil za svoju manzelku a nenechal sa manipulovat rodicmi.. tiez keby raz od casu vedel oddelit cas na to, aby sme mohli spolu niekam vypadnut na vylet, alebo dovolenku..
  • Lepsim pocuvanim a citanim nenapadnych signalov uz pred tym
  • Viac mi vychádzať v ústrety
  • Prekonat svoju pychu, jesitnost a viac sa rozpravat s pokorou ale otvorene
  • Väčšia pokora z mojej strany
  • Bolo to súčasťou osobnostného vývoja
  • Keby sme vedeli to čo dnes. Veľmi by nám bolo pomohla nejeká kvalitná predmanželská príprava. Asi pred 5.rokmi sme boli na Manželských stretnutiach a niečo také by bolo fajn.
  • stavali sme dom, bolo málo času, bol to prirodzený dôsledok a nebolo to nič vážne posunulo nás to
  • Vernosťou
  • Naša slabina je komunikácia, resp. zdieľanie. Ale, keby sme jej predišli, prišla by iná kríza.
  • Toleranciou a zmenou prostredia.
  • Prevenciou,nám pomáha chodiť na akcie pre utuzenie manželstva,kde si uvedomujeme potreby toho druhého,Božiu pomoc.dost nám to pomáha napredovať,cítime sa potom obaja pochopení a stastni

Ako dnes hodnotíš vplyv krízy na tvoj vzťah?

Čo je podľa teba odpustenie?

  • Vedome rozhodnutie (takto, alebo podobne odpovedalo 14 ľudí)
  • Schopnosť do hĺbky pochopiť toho druhého a jeho konanie, čím odpustenie je automatický stav.
  • Pochopenie božskej podstaty a dobra v človeku, ktorý na svoju božskú podstatu pozabudol
  • Podla mna je odpustenie vedome rozhodnutie, nie pocit. Casto sa neda odpustit len tak, este v nas bojuju emocie a to moze byt dlhy a narocny proces. Znamena to, ze sa kazdy den znovu a znovu v tej veci rozhodujem tomu druhemu odpustit a raz v tej veci uz nebudem potrebovat rozhodnutie.
  • Rozhodnutie nezávislé od pocitov. Mne silu k odpusteniu dáva Pán Boh.
  • znovuobnovenie dôvery
  • Najsilnejšia vec na svete. Moc odpustenia prekonáva akékoľvek zranenie a problém. Ale je dôležité si uvedomiť, že odpustenie je rozhodnutie. Nie pocit. Bolesť zo zranenia môže nejaký čas zostať, ale odpustenie je rozhodnutie, že už to nikdy nevytiahnem.
  • Odpustenie je úplné zbavenie sa negatívnych pocitov z určitej situácie, pochopenie a prijatie.
  • ochota a schopnosť vzdať sa nároku na odplatu a už viac túto vec nepripomínať (žiť ďalej tak, ako keby sa to nestalo)
  • pochopenie
  • od – pustenie = dať niečo od seba preč. pustiť to od seba. nechať to ísť. nechať to odplávať do zabudnutia. chápeš?
  • Laska
  • Prekonanie sameho seba, dokazat sa zmierit s tym co sa stalo.
  • Nová šanca a zmierenie
  • Stav mysle…veľmi dobrý.
  • Pohlad na vec ocami druheho.
  • Dať druhému šancu odznovu a nepripomínať staré krivdy
  • Ochota ist spolu dalej a rovnako milovat
  • Pochopenie
  • žiť v láska napriek tomu, že mi ten druhý ublížil
  • Prijatie a zmierenie sa so situáciou.
  • vedomé rozhodnutie zabudnúť a nikdy sa nevrátiť ku starým krivdám a tiež vidieť svojho partnera Božími očami plnými lásky a odpustenia
  • Zmierenie sa so situaciou a akceptovanie partnera aj seba sameho takych ako sme
  • Každý deň sa treba vedieť nadchnúť pre život, spolužitie, prácu….neobzerať sa veĺmi, nemá to význam….nastaviť sa v duši tak, že „každému“ odpustíš ak si za deň zažil niečo….vnútorný pokoj je veľmi dôležitý…
  • zabudnutie, len vtedy človek odpustí ak na to úplne zabudne
  • Nanovo začať dialóg
  • Necakat ospravedlnenie ale aj tak dalej lubit.
  • Keď prestanem tomu druhému zazlievať jeho skutky.
  • Láska nemá čo odpúšťať. Láska chápe. Aj povznesenia aj pády. Ja myslím, že najťažšie je vždy odpustiť sebe. Odpustenie? To je stav mysle keď činy toho druhého už nehodnotíme.
  • Odpusteniu predchádza uvedomenie si, že sa stalo niečo zlé. Je dobré, keď si svoj podiel na veci dokážu priznať obaja partneri a rozprávať sa o tom. Ak je to vážne, je na mieste nájsť spôsob, ako to už neurobiť. A potom pustiť preč hnev a výčitky a urobiť miesto pre návrat pokoja a radosti.
  • dôležité a oslobodzujúce! Odpustenie ma naučilo láske k sebe samej.
  • Odpustenie je rozhodnutie, že už nikdy (ani len jeden jediný raz v živote) nespomeniem krivdu, ktorá sa mi stala. NIKDY. Krivda, zrada, ublíženie … vždy to bude bolieť. Niekedy až do smrti, to je fakt. Ale ak odpustím, nikdy o tom viac nehovorím a ani moje konanie nesmie byť ovplyvnené bolesťou. Žijem akoby sa nič nestalo i napriek tomu, že to bolí. Ale ak to bolí a to krajší to môže byť dar Bohu: “ Bože môj, darujem Ti túto bolesť. Pozri aká je obrovská a celá je pre Teba. A ty, jedine ty ju môžeš vyliečiť.“
  • Vzdanie sa sebectva, moznost rastu, odpustit hlavne sebe.
  • Totálna blbosť. Nikto sa nedokáže povzniesť nad klamstvo, neveru, závislosti……zhrýza ťa to, až ochranný systém tela povie dosť a ….vitaj choroba.
  • Odpustenie je najdôležitejšie, ak neodpustíš, nepohneš sa ďalej, budeš sa stále utápať v myšlienkach, čo sa stalo, prečo sa to stalo a prečo mne? Treba vedieť odpustiť a pomaly zabúdať, aj keď to nie je ľahké. Musíš mať dobrého priateľa a tým je BOH.
  • Nepripominanie starých chyb
  • Pochopenie toho druhého. Uvedomenie si, že v danom okamžiku konal najlepšie ako vedel.
  • Prežitie bolesti, ktorú mi druhý spôsobil, ale bez toho, aby som chcela, aby zažil niečo podobné.
  • Veľká sila. Oslobodenie sa od hnevu.
  • nevycitanie tomu druhemu to co urobil ani v myslienkach
  • Odpustenie je zabudnut na hnev, krik a jazvy na srdci. Odpustenie, je podat ruku vtedy, ked je to najtazsie, kedze srdce stale boli…..
  • Je to zakladny kamen v manzelstve, lebo manzelia su si najblizsi ludia a teda sa vedie aj naviacej zranit (a to aj uplne neumyselne), ale boli to a vyzaduje to volu odpustit.
  • Odpustenie je zaklad zdravia osobneho aj vztahoveho. Ak clovek nedokaze odpustit sebe samemu a drzi v sebe negativnu energiu krizovej situacie tak ochorie na fyzickej alebo dusevnej urovni a ak nedokaze odpustit partnerovi vo vztahu tak ten vztah uz nikdy nebude dobre fungovat lebo nedojde k uvolneniu tej zlej energie medzi partnermi a vztah ostane nevylieceny. Tak je to vo vsetkych nielen partnerskych vztahoch.
  • Asi že si uvedomím, že nemám druhému čo vyčítať, všetko, čo sa nám deje sme si sami privolali 🙂 Proste Božýie mlyny.
  • že vidíme cestu, ktorá vedie ďalej, nie je to koniec
  • Odpustenie je šanca na lepšie začiatky pre obidvoch. Odpúšťať sa ale nedá donekončna, všetko má svoje hranice.
  • Das tomu druhemu novu sancu.
  • prijatie človeka, ktorého milujem aj s chybou, ktorú urobil
  • Vediet fungovat dalej bez neustalych vycitiek a vracania sa spat k starym hriechom
  • Odpustenie je jednostranné rozhodnutie prestať myslieť na krivdu. Dokonca byť za ňu vďačný. Zmierenie vyžaduje oboch.
  • keď dokážeš zabudnúť a začať odznova
  • že prestaneš premýšľať nad tým čo všetko ti tvoj partner spravil, respektívne neurobil a uvedomíš si, že ani ty nie si perfektný.
  • zabudnúť a nespomínať viac
  • Vychodisko ako sa dostat z krizy
  • Je to veľmi ťažké , ale nadherne
  • Dokazat sa vyslobodit z hnevu, alebo z cohokolvek negatývneho, co v nás ten druhy vyvolal so svojim cinom. A dokazat opät doverovat tomu druhemu.
  • To, že napriek tomu, že si myslím, že mám pravdu a že môj manžel sa mýli, napriek tomu sa zmierime. Nejde totiž o to, kto má pravdu. To, kto mal pravdu, ukáže vo väčšine prípadov aj tak čas. Ale aby sme spolu vychádzali ako ľudia.
  • že sa nevraciam k tomu, čo spôsobilo konflikt medzi nami, neznamená to, že automaticky mám (musím) na to zabudnúť
  • Zmierenie sa s minulosťou, prestať podozrievať partnera z tohto správania zakaždým znova a nevyťahovať tuto udalosť zbytočne na svetlo.
  • LÁSKA. Odpustenie je veľká a ťažká vec. odpustiť môžeme len vtedy ak dotyčnú osobu velmi milujeme alebo máme radi.
  • Nechciet potrestať toho druhého za to že má ranil..ci fyzicky, či mlčaním, vydieraním, …sú rôzne sposoby
  • každodenný rituál…veľmi potrebný, aby sme dokázali žiť v mieri a relatívne šťastne.
  • Veľmi dôležité, hlavne pre toho kto musí odpustiť.
  • milost a dar
  • Viem, ze si to urobil, ale uz necitim k tebe zlost.
  • Akceptovat cloveka takeho aky je…a uvedomit si ze kazdy raz moze spravit nejaku chybu…..pokial sa to neopakuje neustale
  • Odpusiť znamená pomenovať vinu a s pokorou si ju priznať…. a napriek tomu ísť dalej
  • Odpustenie ? Ak jeden z partnerov odpúšťa a odpúšťa a ten druhý to len zneužíva ? Jedného dňa si povie a dosť ! Samozrejme, že som odpustila, ale už som bola chvalabohu preč.
  • Pochopenie a rozhovory a najdenie skulinky v ktorej sa da nieco.malo zmenit vo vzajomnom pristupe
  • druhá šanca
  • Nevyhnutná výbava manžela/manželky na spoločnej turistike životom. Je to postoj pochopenia voči tomu druhému. Je to slnko našich dní, lebo prináša nevyhnutné svetlo a potrebné teplo. Bez vzájomného odpúšťania v manželstve nie je možné kráčať ďalej. Odpustenie je postoj lásky, nie zbabelosti.
  • urobiť čiaru, pozrieť druhému do očí, usmiať sa, podať ruku a kráčať spoločne ďalej…
  • pokorenie sa
  • vzdať sa svojho pohľadu a milovať bez podmienok – rozhodnť, prinútiť sa milovať
  • vážiť si jeden druhého, brať ho aký je, byť vzájomnou oporou, je to veľké gesto v manželstve , veľkorysosť, nadhľad, slovo prepáč…partnerovi…
  • Problem vydiskutovat a uz sa k nemu nevracat. Odpustit neznamena zabudnut, ale byt schopni pokracovat, aj ked sa mi zda, ze mi bolo ublizene. Pozerat na problem z nadhladu.
  • zabudnutie a sústredenie sa na to pozitívne.
  • Láska
  • uznanie aj svojej chyby
  • Ak dokážem veci prijať bez hnevu. Napríklad. Pokoj v duši.
  • v tom je zahrnuté všetko-skutočná láska, cit a úľava a naštartovanie sa do budúcna
  • dať bodku za danou vecou a viac sa k nej nevracať
  • Zabudnúť na to, čím nás ten druhý zranil a milovať ho o to viac.
  • jedna s najúžasnejších vlastností človeka, pretože oslobodzuje /ak neodpustíš vnútorne ťa to zožiera/
  • Vyrovnanie sa so skutočnosťou
  • Vzdanie sa svojho práva na hnev a odplatu a rozhodnutie krivdu nepripomínať, v citovej oblasti to niekedy trvá dlhšie, je to proces, ale už to rozhodnutie je odpustením.
  • Keď niekto niečo oľutuje, ospravedlní sa a prepáč im mu
  • rozhodnutie na jednej strane…a snaha budovať vzťah. Človeku, s ktorým chcem mať vzťah (hocijakému človeku, sestre, kolegovi, susedovi) odpúšťam ľahšie, ako tomu, s ktorým vzťah je mi voľný.
  • Odpustenie je vlastne pokora.Pokora pred Bohom.
  • Pochopenie situácie z vyššieho stupňa poznania daného problému, a znovuprijatie človeka s novou šancou na ďalšie fungovanie. Oznámenie tomu človeku že mu odpúšťam, aby o tom vedel!
  • Nevyhnutnosť vo vzťahu.
  • Učiť sa hľadieť na toho druhého očami Ježiša a myslieť a to,že ani ja nie som bez hriechu a nehadzat kameňom…dať druhému nádej a šancu znova milovať,byť milovaný a pracovať na obnoveni dôvery..
  • Najst v pokore svoj podiel viny